V 8. ročníku atletických pretekov žiakov 1.-5.ročníka “O Moraviansku Venušu” sme tento rok obsadili v konkurencii 5 škôl historicky najlepší výsledok - 2. miesto. Najúspešnejšou pretekárkou sa stala prváčka našej školy Dorotka Horvátová, ktorá zvíťazila vo všetkých štyroch disciplínach!
Projekt olympiáda otvoril predseda krajskej olympiády pán Godál.
Získali sme prvé miesto a postúpili do kraja.
MISS BÁBIKA
„Radi sa hráme s bábikami“ i takto by sa dala nazvať súťaž „Miss bábika“, ktorá sa uskutočnila v učebni hudobnej výchovy v stredu 15.5. o 13,00 hod. Tento rok súťaž prebehla v čisto dievčenskom zložení. Malé mamičky nám povedali ako sa hrajú a starajú o svoje „bábätko“ čo s ním robia, zaspievali mu, navarili, okúpali, prebalili a uložili spinkať. Porota hodnotila prejav a šikovnosť dievčat. Nakoniec sa dohodla a vyhlásila výsledky. Víťazky získali diplomy, vecné ceny a sladkosti. Gratulujeme.
Výsledky: kategória 1. roč. : 1. Vivien Tuchyňová
2. Karolína Baroková
3. Natália Černáková
4. Simona Tomanová
Hana Baroková
Kategória dvojice: 1. Neudelené
2. Karolína Schultzová a Natália Hanicová
2. Dominika Viziová a Simona Kurtišová
Kategória 2. a 3. roč. : 1. Tamara Kulková 3. roč.
2. Karin Valovičová 2. roč.
3. Alexandra Tamajková 3. roč.
V našej krajine sa začal Deň matiek oslavovať až po roku 1989. Dovtedy bol dominantným sviatkom, ktorým vzdávame úctu nežnému pohlaviu Medzinárodný deň žien. Ani v dnešnej dobe však nie je Deň matiek do väčšej miery oslavovaný. Niektoré deti narodené po roku 1990 si ešte môžu pamätať, ako sa v škôlke alebo na prvom stupni základnej školy pripravovali vystúpenia pre matky.
Žiačka Špiriaková získala tretie miesto. Blahoželáme.
Mini-futbal McDonald cup najmladších žiakov základných škôl- okrasné kolo. Blahoželáme
Druhá aktivita ku Dňu Zeme
Zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov - ku Dňu Zeme
V dňoch 24.4. – 26.4. sa uskutočnila naša škola zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov , v popoludňajších hodinách od 13,30 hod. – 17,00 hod. Celkom sme nazbierali:
Elektroodpad - drobný odpad: 1 zberná nádoba plná + 2 ks monitory. 2 počítače a 1 skartovačku
Batérie, monočlánky – 16 kg
Tonery, cartridze – 20 ks
Celkom sa do zberu zapojilo 78 žiakov.
Fotografia nazbieraného elektroodpadu . ...
74.výročie Dňa víťazstva na fašizmom, pohľadom dnešného človeka.
Kladením vencov k pamätníkom pripomínajúcim obete doposiaľ najväčšieho vojnového konfliktu známeho ako 2. svetová vojna si každoročne pripomíname víťazstvo nad fašizmom. Tento rok to bude už sedemdesiatštvrtým krát. Koľkí z dnešných –násť ročných, či aj dvadsiatnikov, mali možnosť vypočuť si vojnové zážitky priamo z úst svojich prastarých rodičov? Dajú sa ich otrasné zážitky vtesnať do niekoľkých strán učebníc? 8. mája oslávime Deň víťazstva nad fašizmom. Pripomeňme si význam tejto udalostí v strohých faktoch a číslach. Nie sú to emotívne spomienky účastníkov, ale emócie vzbudzujú. Aj by mali, veď si predstavte koľko detí prišlo o otcov a matky? Koľko rodičov o deti? Koľko žien a mužov stratilo manželov, manželky a milých, koľko sestry, bratov či priateľov?
Predstavte si za veľkými číslami obetí jedinečné ľudské osudy! Roky 1939 - 1945 sú jednou z najtragickejších a najdramatickejších kapitol novodobých dejín. Vojnový požiar obrovských rozmerov poznačil osudy niekoľkých generácií ľudí. Mnohé národy prežívali najtragickejšie okamihy svojej existencie a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Európska civilizácia sa stretla s doposiaľ nevídanou vlnou násilia nielen na frontoch, ale najmä v zázemí. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká. Bilancia vojny je neobyčajne desivá. Svetový konflikt vtiahol na bojiská 61 štátov, čo tvorilo 80 % obyvateľov Zeme. Bojovalo sa na území 40 štátov a zahynulo takmer 60 miliónov ľudí, z toho asi 27 miliónov na bojiskách. Státisíce ľudí v zázemí zahynulo pri bombardovaní, pri postupe frontu, v národnooslobodzovacích hnutiach, vo väzeniach
Svet sa ťažko vyrovnával s pravdou o koncentračných a vyhladzovacích táboroch, kde sa nacisti priam priemyselným spôsobom pokúsili vyvraždiť vybrané národy a etniká. 40 % židovskej populácie, asi 6 mil. Židov, bolo poslaných na smrť (holokaust). Na území Nemecka a Rakúska sa nachádzalo 636 koncentračných táborov. Ďalšie boli najmä na území Poľska, ZSSR a Československa. Len v Osvienčime zahynulo v rokoch 1942 – 1943 2,5 mil. ľudí z celej okupovanej Európy. Práve v tomto tábore bolo za tri mesiace roku 1944 zavraždených 450 tis. Židov z Maďarska. Najväčšie obete počas vojny priniesol Sovietsky zväz – 27 mil. ľudí. Nemecko stratilo 13,5 mil., Čína 10 mil., Poľsko 6 mil., Japonsko 2,5 mil., Juhoslávia 1,7 mil., Veľká Británia 350 tis., USA 350 tis. Taktika „spálenej zeme“ spôsobila obrovské škody v priemysle i v poľnohospodárstve. Najťažšie bola postihnutá Európa. Veľká Británia a Francúzsko stratili rozhodujúci vplyv na medzinárodnú politiku a postupne strácali aj svoje kolónie. Hoci Sovietsky zväz patril k víťazom, počas vojny utrpel veľké škody, ako materiálne, tak i ľudské.
Jeho medzinárodná prestíž však vzrástla a vďaka vojenskej sile bol akceptovaný ako druhá svetová veľmoc. Jedine USA, ktorých územia sa vojna bezprostredne nedotkla, vyšli hospodársky i politicky posilnené. Hrôzy vojny, ktoré ťažko zasiahli vojakov, zázemie i civilné obyvateľstvo, poznamenali psychicky všetkých, čo prežili. Prejavilo sa to aj v politickej sfére. Vojna Európu nezjednotila, ale znovu rozdelila. Čas povojnového oddychu bol krátky, čoskoro prerástol do „studenej vojny“. Po výbuchu atómových bômb v Japonsku zahynulo na následky popálenín, tlakovej vlny a chorôb u ožiarenia vyše 300 tisíc ľudí. Sila dnešných jadrových hlavíc je niekoľkonásobne vyššia ako bola sila „Little Boy“ v Hirošime.
Spomíname, nezabúdame. NEZABUDNIME!
Milí priatelia UNICEFu,
blíži sa máj. A práve ten je už 15. rok pre UNICEF na Slovensku mesiacom, kedy sa koná celoslovenská zbierka – MODRÝ GOMBÍK.
Počas 15 rokov existencie zbierky sú práve školy a výchovnovzdelávacie zariadenia našimi najvýznamnejšími partnermi a podporovateľmi, za čo sme Vám nesmierne vďační. S každou zapojenou školou a školským zariadením máme šancu pomôcť viacerým deťom.
Minuloročná zbierka pomohla deťom na východnej Ukrajine a aj tento rok by sme chceli pokračovať v našej pomoci práve týmto deťom.
Konflikt na východnej Ukrajine žiaľ vstúpil do 6. roku. Šesť rokov tu deti žijú v permanentnom strachu a neistote. Vojnový konflikt ich neobral len o materiálne veci, ale oberá ich o detstvo, ktoré si zaslúžia. Rany na duši, ktoré nevidíme, ich v noci oberajú o spánok a cez deň o zvonivý smiech. Ich osudy sa nás dotýkajú o to viac, že máme s touto krajinou spoločnú hranicu.
Radi by sme týmto deťom aspoň z časti vrátili kúsok detstva, na ktoré majú právo.
11 ročná Máša je ako ktorékoľvek iné dievčatko v jej veku. Žije s mamou, otcom a malým bračekom v meste Novotoshkivske na východnej Ukrajine. Má rada matematiku a čítanie. Keď vyrastie, chcela by sa stať speváčkou.
AŽ NA TO, ŽE...
V januári 2015 bola jej škola zničená pri bombardovaní. „Nezničili len školu, ale celé mesto“, hovorí Máša. „Veľmi som sa bála, všade bol strašný hluk a ja som potom nachvíľu nič nepočula“ – chytá sa za uši. Hovorí , že jej mladší braček sa zúfalo rozplače, vždy keď začuje hlasnejší zvuk. „Vtedy mu prinesiem cukríky a hovorím. Neplač, to sa len dospelí hrajú také hry....“
Základné informácie ku zbierke:
Účel zbierky: pomoc deťom na východnej Ukrajine
Trvanie zbierky do pokladničiek: 13. – 26. 5. 2019 u nás 16.05.2019
Spôsob zbierky: do pokladničiek v škole
Budeme veľmi radi, ak nám pomôžete šíriť informácie o konaní zbierky aj na Vašich Facebookových profiloch a web stránkach.
Všetky informácie o zbierkovaní nájdete v „Manuáli MODRÉHO GOMBÍKA“, ktorý bude zverejnený na https://www.unicef.sk/skoly/ a budeme Vás informovať aj e-mailom.
Tešíme sa na spoluprácu pri našej krásnej misii pomoci deťom, ktoré sa ocitli v núdzi.
V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na:
skoly@unicef.sk
alebo telefonicky na 0907 700 054
Želáme krásny zvyšok dňa Tím UNICEF
15 rokov Slovenska v Európskej únii
1. mája 2019 oslavuje Slovensko 15. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Práve 1. mája 2004 sa Slovenská republika, spolu s ďalšími deviatimi krajinami, stala súčasťou spoločenstva, v ktorom od jeho vytvorenia vládne najdlhšie obdobie mieru v Európe. Slovensko sa stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s ním tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia, či solidarita.
„Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia,“ uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
15 rokov Slovenska v Európskej únii
„Za tých 15 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? Voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste vďaka programu Erasmus vy alebo vaše deti, vnúčatá?
Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva Slovenska v EÚ. Pritom sme vymenovali len zlomok z nich. Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom, a verím, že všetci občania si výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov”, povedal pri tejto príležitosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Únia v rámci svojej politiky súdržnosti a od roku 2014 aj v rámci Investičného plánu pre Európu – tzv. Junckerovho plánu, investovala nemalé finančné prostriedky, aby nové členské štáty mohli v raste a príjmoch dosiahnuť priemer EÚ. Tieto investície mali v praxi mimoriadne pozitívny dopad, a to nielen vďaka finančnej podpore EÚ, ale aj snahe samotných členských štátov.
Štrukturálne financovanie z EÚ predstavuje 60 % všetkých verejných investícií na Slovensku.
Členstvo v číslach:
Nie je to len o peniazoch - čo všetko máme vďaka členstvu v EÚ:
Dvere dokorán - vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady.
Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku - Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Už nás nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné záujmy, priateľstvá a hodnoty. Na prácu v Únii už nepotrebujeme pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.
Spoločná mena, hmatateľný symbol - Už osem rokov platíme spoločnou európskou menou euro, ktoré nám prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie a nižšiu infláciu. Tú má Slovensko v súčasnosti jednu z najnižších v celej EÚ. Vďaka euru je pre Slovákov jednoduchšie cestovať a platiť za tovary a služby vo väčšine členských štátov EÚ. Veľké výhody prinieslo euro aj podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Väčšina zahraničného obchodu Slovenska sa realizuje práve s krajinami eurozóny. Euro prinieslo Slovensku konkurenčnú výhodu aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Aj podľa prieskumov je práve spoločná mena pre ľudí hmatateľným symbolom európskej identity a zjednotenej Európy.
S Erasmom do sveta - Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za 30 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Ďalšie možnosti sú aj pre učiteľov a podnikateľov. Celkovo už program Erasmus využilo viac ako 108 tisíc Slovákov. Veľké možnosti na zapojenie sa do európskej spolupráce majú aj slovenské vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky. Spoluprácu miest a regiónov podporuje program Európa pre občanov a pre umelcov a média otvára väčšie možnosti program Kreatívna Európa.
Viac výrobkov, lepšie ceny - Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nám umožňuje bezproblémový export našich výrobkov. Ten sa od nášho vstupu do EÚ strojnásobil a v súčasnosti tvorí jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky, pričom približne 85% slovenského exportu ide práve na európske trhy. Vstup do EÚ Slovensku tiež pomohol prilákať zahraničné investície. Takmer 90% priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ. Zahraničné firmy priniesli so sebou aj špičkové technológie, ktoré nám pomohli podstatne zvýšiť produktivitu práce.
Riešenie dvojakej kvality tovaru - Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré jasne určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.
Spotrebiteľ je viac chránený - V EÚ sú lepšie chránené naše spotrebiteľské práva. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Lepšie sú chránené aj úspory Európanov. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšia bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.
Zmenili sme sa a máme väčší vplyv - Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Získali sme aj viac stability a bezpečnosti. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Aj kvôli vstupu do EÚ prijalo Slovensko zásadné politické, ekonomické, sociálne a administratívne reformy, ktoré krajinu zmodernizovali a prispeli k jej rastu. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.
Najväčší hospodársky rozmach v histórii Slovenska - Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach práve po vstupe do EÚ. Patríme medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii a dobiehame tie vyspelejšie. V roku 2004, teda v čase nášho vstupu do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57% priemeru EÚ a v roku 2016 už bol na úrovni 77% európskeho priemeru. Európska podpora nám pomáha zvyšovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Rastie aj životná úroveň obyvateľov a podstatne sa zvýšili aj mzdy. Čo je ešte dôležitejšie – platy u nás rástli rýchlejšie ako ceny, dnes si tak môžeme kúpiť z nášho platu viac tovarov a služieb ako pred vstupom do EÚ.
Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa aj kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu. Vďaka rôznym opatreniam sa zvýšila aj bezpečnosť pri cestovaní. Slovensku pomáhajú aj prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách ako bola víchrica v Tatrách v roku 2004 či záplavy v roku 2010. Rozsiahlym škodám bránia aj projekty spolufinancované z EÚ ako napríklad protipovodňový systém v Bratislave.
O nás s nami - Vstup do EÚ nám priniesol aj ďalšiu identitu. Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ.
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
Powered by aSc EduPage