Žiačka Špiriaková získala tretie miesto. Blahoželáme.

Mini-futbal McDonald cup najmladších žiakov základných škôl- okrasné kolo. Blahoželáme

Druhá aktivita ku Dňu Zeme

Zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov  - ku Dňu Zeme

V dňoch 24.4. – 26.4. sa uskutočnila naša škola zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov , v popoludňajších  hodinách  od 13,30 hod. – 17,00 hod.  Celkom sme nazbierali:

Elektroodpad   - drobný  odpad:  1 zberná nádoba  plná  + 2 ks monitory. 2 počítače a 1 skartovačku

Batérie, monočlánky – 16 kg

Tonery, cartridze – 20 ks

Celkom sa do zberu zapojilo  78 žiakov.

Fotografia nazbieraného elektroodpadu . ...

74.výročie Dňa víťazstva na fašizmom, pohľadom dnešného človeka.

Kladením vencov k pamätníkom pripomínajúcim obete doposiaľ najväčšieho vojnového konfliktu známeho ako 2. svetová vojna si každoročne pripomíname víťazstvo nad fašizmom. Tento rok to bude už sedemdesiatštvrtým krát. Koľkí z dnešných –násť ročných, či aj dvadsiatnikov, mali možnosť vypočuť si vojnové zážitky priamo z úst svojich prastarých rodičov? Dajú sa ich otrasné zážitky vtesnať do niekoľkých strán učebníc? 8. mája oslávime Deň víťazstva nad fašizmom. Pripomeňme si význam tejto udalostí v strohých faktoch a číslach. Nie sú to emotívne spomienky účastníkov, ale emócie vzbudzujú. Aj by mali, veď si predstavte koľko detí prišlo o otcov a matky? Koľko rodičov o deti? Koľko žien a mužov stratilo manželov, manželky a milých, koľko sestry, bratov či priateľov?

Predstavte si za veľkými číslami obetí jedinečné ľudské osudy! Roky 1939 - 1945 sú jednou z najtragickejších a najdramatickejších kapitol novodobých dejín. Vojnový požiar obrovských rozmerov poznačil osudy niekoľkých generácií ľudí. Mnohé národy prežívali najtragickejšie okamihy svojej existencie a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Európska civilizácia sa stretla s doposiaľ nevídanou vlnou násilia nielen na frontoch, ale najmä v zázemí. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká. Bilancia vojny je neobyčajne desivá. Svetový konflikt vtiahol na bojiská 61 štátov, čo tvorilo 80 % obyvateľov Zeme. Bojovalo sa na území 40 štátov a zahynulo takmer 60 miliónov ľudí, z toho asi 27 miliónov na bojiskách. Státisíce ľudí v zázemí zahynulo pri bombardovaní, pri postupe frontu, v národnooslobodzovacích hnutiach, vo väzeniach

Svet sa ťažko vyrovnával s pravdou o koncentračných a vyhladzovacích táboroch, kde sa nacisti priam priemyselným spôsobom pokúsili vyvraždiť vybrané národy a etniká. 40 % židovskej populácie, asi 6 mil. Židov, bolo poslaných na smrť  (holokaust). Na území Nemecka a Rakúska sa nachádzalo 636 koncentračných táborov. Ďalšie boli najmä na území Poľska, ZSSR a Československa. Len v Osvienčime zahynulo v rokoch 1942 – 1943 2,5 mil. ľudí z celej okupovanej Európy. Práve v tomto tábore bolo za tri mesiace roku 1944 zavraždených 450 tis. Židov z Maďarska. Najväčšie obete počas vojny priniesol Sovietsky zväz – 27 mil. ľudí. Nemecko stratilo 13,5 mil., Čína 10 mil., Poľsko 6 mil., Japonsko 2,5 mil., Juhoslávia 1,7 mil., Veľká Británia 350 tis., USA 350 tis. Taktika „spálenej zeme“ spôsobila obrovské škody v priemysle i v poľnohospodárstve. Najťažšie bola postihnutá Európa. Veľká Británia a Francúzsko stratili rozhodujúci vplyv na medzinárodnú politiku a postupne strácali aj svoje kolónie. Hoci Sovietsky zväz patril k víťazom, počas vojny utrpel veľké škody, ako materiálne, tak i ľudské.

Jeho medzinárodná prestíž však vzrástla a vďaka vojenskej sile bol akceptovaný ako druhá svetová veľmoc. Jedine USA, ktorých územia sa vojna bezprostredne nedotkla, vyšli hospodársky i politicky posilnené. Hrôzy vojny, ktoré ťažko zasiahli vojakov, zázemie i civilné obyvateľstvo, poznamenali psychicky všetkých, čo prežili. Prejavilo sa to aj v politickej sfére. Vojna Európu nezjednotila, ale znovu rozdelila. Čas povojnového oddychu bol krátky, čoskoro prerástol do „studenej vojny“. Po výbuchu atómových bômb v Japonsku zahynulo na následky popálenín, tlakovej vlny a chorôb u ožiarenia vyše 300 tisíc ľudí. Sila dnešných jadrových hlavíc je niekoľkonásobne vyššia ako bola sila „Little Boy“ v Hirošime.    

Spomíname, nezabúdame. NEZABUDNIME!

Milí priatelia UNICEFu,
 
blíži sa máj. A práve ten je už 15. rok pre UNICEF na Slovensku mesiacom, kedy sa koná celoslovenská zbierka – MODRÝ GOMBÍK.
Počas 15 rokov existencie zbierky sú práve školy a výchovnovzdelávacie zariadenia našimi najvýznamnejšími partnermi a podporovateľmi, za čo sme Vám nesmierne vďační. S každou zapojenou školou a školským zariadením máme šancu pomôcť viacerým deťom.
Minuloročná zbierka pomohla deťom na východnej Ukrajine a aj tento rok by sme chceli pokračovať v našej pomoci práve týmto deťom. 

Konflikt na východnej Ukrajine žiaľ vstúpil do 6. roku. Šesť rokov tu deti žijú  v permanentnom strachu a neistote. Vojnový konflikt ich neobral len o materiálne veci,  ale oberá ich o detstvo, ktoré si zaslúžia. Rany na duši, ktoré nevidíme, ich v noci oberajú o spánok a cez deň o zvonivý smiech. Ich osudy sa nás dotýkajú o to viac, že máme s touto krajinou spoločnú hranicu.

Radi by sme týmto deťom aspoň z časti vrátili kúsok detstva, na ktoré majú právo. 
11 ročná Máša je ako ktorékoľvek iné dievčatko v jej veku. Žije s mamou, otcom a malým bračekom v meste Novotoshkivske na východnej Ukrajine. Má rada matematiku a čítanie. Keď vyrastie, chcela by sa stať speváčkou.
AŽ NA TO, ŽE... 
V januári 2015 bola jej škola zničená pri bombardovaní. „Nezničili len školu, ale celé mesto“, hovorí Máša. „Veľmi som sa bála, všade bol strašný hluk a ja som potom nachvíľu nič nepočula“ – chytá sa za uši. Hovorí , že jej mladší braček sa zúfalo rozplače, vždy keď začuje hlasnejší zvuk. „Vtedy mu prinesiem cukríky a hovorím. Neplač, to sa len dospelí hrajú také hry....“

 

 

Základné informácie ku zbierke:
Účel zbierky: pomoc deťom na východnej Ukrajine
Trvanie zbierky do pokladničiek: 13. – 26. 5. 2019 u nás 16.05.2019

 Spôsob zbierky: do pokladničiek v škole
Budeme veľmi radi, ak nám pomôžete šíriť informácie o konaní zbierky aj na Vašich Facebookových profiloch a web stránkach.
Všetky informácie o zbierkovaní nájdete v „Manuáli MODRÉHO GOMBÍKA“, ktorý bude zverejnený na https://www.unicef.sk/skoly/  a budeme Vás informovať aj e-mailom.

 

 

 
Tešíme sa na spoluprácu pri našej krásnej misii pomoci deťom, ktoré sa ocitli v núdzi.
 
V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na:
skoly@unicef.sk
alebo telefonicky na 0907 700 054 
Želáme krásny zvyšok dňa  Tím UNICEF

 

 

 

15 rokov Slovenska v Európskej únii

1. mája 2019 oslavuje Slovensko 15. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Práve 1. mája 2004 sa Slovenská republika, spolu s ďalšími deviatimi krajinami, stala súčasťou spoločenstva, v ktorom od jeho vytvorenia vládne najdlhšie obdobie mieru v Európe. Slovensko sa stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s ním tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia, či solidarita.

„Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia,“ uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

15 rokov Slovenska v Európskej únii

 

„Za tých 15 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? Voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste vďaka programu Erasmus vy alebo vaše deti, vnúčatá?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva Slovenska v EÚ.  Pritom sme vymenovali len zlomok z nich. Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom, a verím, že všetci občania si výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov”, povedal pri tejto príležitosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Únia v rámci svojej politiky súdržnosti a od roku 2014 aj v rámci Investičného plánu pre Európu – tzv. Junckerovho plánu, investovala nemalé finančné prostriedky, aby nové členské štáty mohli v raste a príjmoch dosiahnuť priemer EÚ. Tieto investície mali v praxi mimoriadne pozitívny dopad, a to nielen vďaka finančnej podpore EÚ, ale aj snahe samotných členských štátov.

Štrukturálne financovanie z EÚ predstavuje 60 % všetkých verejných investícií na Slovensku.

 

Členstvo v číslach:

 

• 29,5 miliardy eur – investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov na Slovensku v rokoch 2004 – 2020;
• 1,2 miliardy eur  - dodatočné investície pre Slovensko z  Junckerovho plánu (od roku 2014);
• Rast: HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol v období rokov 2003 až 2017 o 94 %, čo znamená, že sa životná úroveň v tomto období takmer zdvojnásobila;
• EÚ investuje v rámci štrukturálneho financovania 2 830 eur na obyvateľa Slovenska;
• od roku 2014 bolo na Slovensku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a z Junckerovho plánu podporených 25 988 malých a stredných podnikov,
• 2 248 km obnovených cestných komunikácií;
• podpora 949 výskumných projektov a projektov podnikového výskumu;
• 157 000 ľudí s prístupom ku kvalitnejším vodným a kanalizačným sieťam.

 

Nie je to len o peniazoch - čo všetko máme vďaka členstvu v EÚ:

 

Dvere dokorán -  vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady.

Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku - Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Už nás nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné záujmy, priateľstvá a hodnoty. Na prácu v Únii už nepotrebujeme pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.

Spoločná mena, hmatateľný symbol - Už osem rokov platíme spoločnou európskou menou euro, ktoré nám prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie a nižšiu infláciu. Tú má Slovensko v súčasnosti jednu z najnižších v celej EÚ. Vďaka euru je pre Slovákov jednoduchšie cestovať a platiť za tovary a služby vo väčšine členských štátov EÚ. Veľké výhody prinieslo euro aj podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Väčšina zahraničného obchodu Slovenska sa realizuje práve s krajinami eurozóny. Euro prinieslo Slovensku konkurenčnú výhodu aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Aj podľa prieskumov je práve spoločná mena pre ľudí hmatateľným symbolom európskej identity a zjednotenej Európy.

S Erasmom do sveta - Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za 30 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Ďalšie možnosti sú aj pre učiteľov a podnikateľov. Celkovo už program Erasmus využilo viac ako 108 tisíc Slovákov. Veľké možnosti na zapojenie sa do európskej spolupráce majú aj slovenské vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky. Spoluprácu miest a regiónov podporuje program Európa pre občanov a pre umelcov a média otvára väčšie možnosti program Kreatívna Európa.

Viac výrobkov, lepšie ceny - Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nám umožňuje bezproblémový export našich výrobkov. Ten sa od nášho vstupu do EÚ strojnásobil a v súčasnosti tvorí jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky, pričom približne 85% slovenského exportu ide práve na európske trhy. Vstup do EÚ Slovensku tiež pomohol prilákať zahraničné investície. Takmer 90% priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ. Zahraničné firmy priniesli so sebou aj špičkové technológie, ktoré nám pomohli podstatne zvýšiť produktivitu práce.

Riešenie dvojakej kvality tovaru - Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré jasne určujú,  že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.

Spotrebiteľ je viac chránený - V EÚ sú lepšie chránené naše spotrebiteľské práva. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Lepšie sú chránené aj úspory Európanov. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšia  bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.

Zmenili sme sa a máme väčší vplyv - Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Získali sme aj viac stability a bezpečnosti. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Aj kvôli vstupu do EÚ prijalo Slovensko zásadné politické, ekonomické, sociálne a administratívne reformy, ktoré krajinu zmodernizovali a prispeli k jej rastu. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.

Najväčší hospodársky rozmach v histórii Slovenska - Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach práve po vstupe do EÚ. Patríme medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii a dobiehame tie vyspelejšie. V roku 2004, teda v čase nášho vstupu do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57% priemeru EÚ a v roku 2016 už bol na úrovni 77% európskeho priemeru. Európska podpora nám pomáha zvyšovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Rastie aj životná úroveň obyvateľov a podstatne sa zvýšili aj mzdy. Čo je ešte dôležitejšie – platy u nás rástli rýchlejšie ako ceny, dnes si tak môžeme kúpiť z nášho platu viac tovarov a služieb ako pred vstupom do EÚ.

Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa aj kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu. Vďaka rôznym opatreniam sa zvýšila aj bezpečnosť pri cestovaní. Slovensku pomáhajú aj prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách ako bola víchrica v Tatrách v roku 2004 či záplavy v roku 2010. Rozsiahlym škodám bránia aj projekty spolufinancované z EÚ ako napríklad protipovodňový systém v Bratislave.

O nás s nami - Vstup do EÚ nám priniesol aj ďalšiu identitu.  Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ.

Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.

115 žiakov

Lokalita: trávnaté plochy od Polikliniky (okolie parkoviska) po Rekreačnej ulici smerom na sídlisko Lodenica po školský majetok SZáŠ.

77 žiakov

Lokalita: okolie a areál školy, trávnaté plochy na sídlisku A. Trajana

Prvé miesto Škulec, druhé Lekár a tretie Cíbik . Blahoželáme .

Druhé miesto v Gymnastickom štvorboji žiakov základných škôl“B“ krajské kolo 3. miesto získal žiak Michal Štibrány

KINOSÁLA MsKS

15. 5. 2019 o 15.00

Liga proti rakovine - stretnutie členov

SPOLOČENSKÁ SÁLA MsKS

 13., 20., 27. 5. 2019 o 16.30 a 18.00

Kurzy jogy s lektorom   Ivanom Malekom

FOYER MsKS

2. 5. - 29. 5. 2019

Z činnosti MsKS Piešťany v roku 2018

31. 5. - 2. 6. 2019

Výstava kaktusov a sukulentov

HUDOBNÝ PAVILÓN

1. 5. 2019 o 16.00

Stavanie mája                                 Program začína o 15.45 na Winterovej ulici a pokračuje o 16.00 v Hudobnom pavilóne v parku

Účinkuje: Krojovanka

11. 5. 2019 o 15.00     

Program pri príležitosti Odhalenia sochy Ľudovíta Wintera

Účinkujú: Funny Fellows, Art Music Orchestra & Jana Hubinská, Fragile

12. 5. 2019 o 15.00     

Deň matiek

Účinkujú: Duchoňovci

31. 5. 2019 od  9.00     

Medzinárodný deň detí

Zábavné hry s Mestskou políciou

Súťaže odd. sociálnych služieb MsÚ

Zábavný program MC ÚSMEV

10.00 Farbičkový koncert

10.00 - 12.00 Maľovanie na tvár

16.00  Hanička a Murko

Divadelné predstavenie s pesničkami

V prípade nepriaznivého počasia sa program uskutoční na Malej scéne MsKS           

KINOSÁLA KSC FONTÁNA

21. 5. 2019  o  9.00

Tanec bez hraníc - Piešťany 2019      

6. ročník tanečnej súťaže žiakov špeciálnych škôl. Vstup voľný

GALÉRIA KSC FONTÁNA

16. 4. - 5. 5. 2019

Autolinea 2019, Archedizajn 2019,     ProFuturo 2019 - výstava dizajnérov a žiakov Strednej umeleckej školy v Trenčíne

7. 5. - 29. 5. 2019

Jaroslav Áč - Výstava obrazov

Vernisáž výstavy 7. 5. 2019 o 17.00                   

FOYER KSC FONTÁNA

30. 4 .- 12. 5. 2019

Z činnosti MsKS v roku 2018

Výstava fotografií: Vojtech Hank,  Martin Palkovič, Viera Dusíková a Martin Valo

14. 5.- 29. 5. 2019

Pavol Demeš: Indonézia vo fotografii

30. 5.- 9. 6. 2019

50. výročie Zväzu slovenských filatelistov

Výtvarný workshop - "Potlač si svoje tričko!", ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 25. 4. 2019 v učebni výtvarnej výchovy pre žiakov 1. - 4. ročníka.

8. máj je 128. deň roka v gregoriánskom kalendári (129. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 237 dní. Meniny má Ingrida.

• Deň víťazstva nad fašizmom
• Deň Červeného kríža, od roku 1948
• Svetový deň chôdze

 

Sviatok práce alebo 1. máj je medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži^[1] na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.

Po vzniku Česko-Slovenska bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Prvomájové oslavy boli v období socializmu v Česko-Slovensku po vzore Sovietskeho zväzu spojené s prvomájovými sprievodmi s alegorickými vozmi.

Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku. Na Britských ostrovoch  až4.mája.

Paríž 1. mája (TASR) - Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu chicagských robotníkov z 1.-3. mája 1886, ktorý si vyžiadal približne dve desiatky ľudských životov.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája.
V roku 1891 sa uskutočňovali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917.
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.

Zmysel zostáva

Prvomájové oslavy majú bohatú históriu, ktorá im dáva zmysel. A nič na tom nezmenilo ani obdobie socializmu, ktoré ich v minulom storočí počas pár desaťročí využilo či skôr zneužilo na demonštráciu úspechov jednej politickej strany aj prostredníctvom povinnej účasti ľudí na manifestácii a prezentáciou svojej sily v podobe bombastických transparentov či alegorických vozov. Podstata sa zachovala a tou je oslava práce, vďaka ktorej bývame v pohodlných bytoch, nehladujeme, na rozčítanú knihu si svietime lampou a profitujeme z obrovských možností internetu. Napríklad. Okrem tisícok iných možností, na vzniku a rozvoji ktorých sa podieľali a podieľajú konkrétni ľudia svojimi schopnosťami, svojou prácou. Na to by nemal nikto zabúdať.

 

 

 

Deň Zeme je deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22. apríla. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca a oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach. V poslednom čase bola niekoľkokrát vyslovená myšlienka, že by sviatok bolo lepšie posunúť na letný slnovrat, lebo by pekné počasie prilákalo viacej ľudí. No nezdá sa byť pravdepodobné, že by sa našla vôľa zmeniť už zabehnutý dátum.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História vyhlásenia tohto dňa siaha do roku 1969, keď predovšetkým John McConnell začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i vlajku Dňa Zeme. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu. Táto oslava bola pravdepodobne myslená nielen ako ekologicky zameraný sviatok, ale aj ako ľavicovo orientovaný happening bojovníkov proti vojne vo Vietname. Kampaň s týmto sviatkom spojená, si kládla za cieľ preniesť otázku ekológie do politických kruhov. Cieľom bolo zvýšiť energetickú účinnosť, recyklovať odpadky a hľadať obnoviteľné zdroje energie. Táto akcia mala veľký ohlas práve medzi študentmi..

OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr (1971). V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme.

Prvá aktivita ku Dňu Zeme

Rozhlasová relácia ku Dňu Zeme

Deň Zeme je deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22. apríla.  Je to ekologicky motivovaný sviatok, ktorý upozorňuje ľudí na dopady ničenia životného prostredia a nabáda ľudí, aby hľadali riešenia, ako túto situáciu urýchlene riešiť.

História vyhlásenia tohto dňa siaha do roku 1969, keď predovšetkým John McConnell začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i vlajku Dňa Zeme. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu.

Kampaň s týmto sviatkom spojená, si kládla za cieľ preniesť otázku ekológie do politických kruhov. Cieľom bolo zvýšiť energetickú účinnosť, recyklovať odpadky a hľadať obnoviteľné zdroje energie.

Až od roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. Zostavili sme ekologické desatoro, ktoré by sme mali všetci dodržiavať:

1,  Chráňme  prírodu   -  pri vychádzke do lesa nelámme  zbytočne kvety,  kríky a stromy.

2,  Rešpektujme viac  život  zvierat  - zbytočne ich nezabíjajme, neplašme a neubližujme im.

3,  Chráňme svoje zdravie a zdravie ostatných.

4,  Vážme si  VODU  -  voda je život  - šetrime  spotrebu doma, neplytvajme ňou zbytočne.

5,  Šetrime  elektrickou energiou  - doma zbytočne  nesvieťme, nemajme pustené zbytočne rôzne elektrospotrebiče.

6, Všetky použité, staré a nepotrebné  elektrospotrebiče a monočlánky, či batérie  recyklujme – odovzdávajme ich na separovanie.

7, Separujme  čo najviac – odpadky z domácnosti  trieďme do nádob na to určených.  Pomáhame tým prírode.

8. Udržiavajme čistotu, poriadok, aktívne a dôsledne sa starajme  o prostredie v ktorom žijeme.

- 2 -

9, Vnímajme  krásu, najmä  radi prírodu, pomáhajme  ostatným – hneď bude lepšie na svete.

10, Rešpektujme práva prírody, vráťme jej to čo nám dáva.

Naša škola sa každoročne zúčastňuje mnohých podujatí ku Dňu Zeme, ako sú podujatia  - jarné čistenie brehov Váhu a Sĺňavy, prenášanie žiab na Striebornici a „Vyčistime si mesto“.

 

Každoročne sa zapájame do  projektu  Recyklohry, v rámci ktorého sme nazbierali 204 kg starého  elektroodpadu, 90kg použitých bateriek,  216 kg starých tonerov  a cca 5000 kg papiera.

 

K ochrane životného prostredia prispievame i  separovanými zbermi počas celého roka a udržiavame okolie našej školy v čistote.

 

Je len na nás aké okolie si budeme udržiavať v takom budeme  žiť.  Každý z nás môže svojim pričinením prispieť k ochrane prírody a skrášľovaniu životného prostredia.

 

Rozhlasovú reláciu pre Vás pripravili  Lívia a Katarína.

Ďakujeme za pozornosť.

 

Fotografia z vysielania rozhlasovej  relácie  -

žiačky 9. ročníka Lívia Vráblová a Katarína Juricová 

  

 

Zber papiera triedy : Vyhrali žiaci 7. ročníka a v zbere jednotlivci vyhral Markus Krovina- gratuľujeme. Nazbierali sme 7 191 kg za školský rok.

V piatok 12.3. o 13,30 hod. v CVČ sa uskutočnilo podujatie Msk prezentácia knihy s literárnym workshopom "Prešporský zvon". Knihu prezentovala pani Barbora Krajč Zamišková a workshop pripravil pre deti pán ilustrátor Bystrík Vančo. Celkom sa zúčastnilo 24 detí a akcia bola super. Práce, ktoré deti vytvorili si zobrali domov a budú mať peknú spomienku na túto akciu. Mikesková