PRÍBEH STARÉHO HOTELA
Jeho prvý názov, Grand hotel Rónai bol, Raz prišiel deň osudný, keď Slovan bránu uzamkol,
neskôr ho nazvali, Grand hotel Royalom. stíchla hudba na terase, stíchlo všetko na vôkol.
aj Grand hotel Slovan, volal sa v čase tom, dokonca aj fontána, stratila svoj hlas,
neskôr však ostal už iba Slovanom. než nám znova zaspieva, prejde dlhý čas
Na názve však nezáleží, čo bolo hlavné, to ja viem. Odišli hostia poslední, utíchla vrava, smiech,
Jeho príbeh krásny bol a ja vám ho rozpoviem. dnes hľadia iba vtáčatá z rozpadnutých striech.
Skôr ako veľký plot, ukryl všetku jeho krásu, Cez rozbité okná, slnko dnu lúč spustí,
ten hotel hostil veľkých pánov, bavil mladú chasu. vidí všade stopy času, nevidí však hostí.
Záhrada plná kvetov prekrásne voňala, Dnes starý hotel ukrýva len pavučiny, prach,
voda vo fontáne vždy ľudí volala. i vietor čo blúdi izbami má určite strach.
Na hladine plávali papierové lodičky, Veľký plot dávno skrýva tu krásu čo poznačil čas,
č o si tam púštali veselé detičky. keď sa naň človek zadíva, akoby počul jeho hlas.
Na terase smiech, hudba, spev i vrava, Dnes Slovan je ako z rozprávky, ktorú pozná mnoho z nás,
každý sa s každým jak priateľ rozpráva. aká až sa zobudí po sto rokoch zas.
Nebolo závisti, nebolo zlosti, Zobudí sa z toho sna ktorý teraz sní?
okoloidúcich vítali, ako vzácnych hostí. Vstane opäť v plnej kráse a každého oslní?
Konali sa tu zábavy, konali sa tu plesy, Ľúto je mi, že som nezažila tie časy,
keď slnko zapadlo, za rieku, za lesy. keď tam hrala živá hudba, bolo počuť hlasy.
Kapela hrala zvesela tanečníkom pre radosť, Chcela by som vidieť Slovan v plnej kráse,
všade bolo mnoho vína i jedla bolo dosť. verím však že príde deň, keď rozkvitne zase.
Elegantní páni, dámy jak z obrázku, Pár slov ešte na záver, povedať vám chcem,
chodili do parku, na večernú prechádzku. že svoje rodné mesto Piešťany milujem.
Nad hlavami nebo, plné jasných hviezd, Preto o ňom stále skladám mnohé básne,
vtáčiky ich sledovali zo svojich teplých hniezd. lebo sa v ňom žije bezpečne a krásne.
Simona Habartová, 7. ročník, ZŠ
Óda na Piešťany
Piešťany, to mesto krásne, Prežili ste veľa dní,
slniečko tu svieti jasné. krásnych, smutných, víťazných.
Krásne teplé letá máte, Privítali veľa slávnych –
turistov vždy privítate. politikov, hercov známych.
Storočnicu našej vlasti, Kúpele tu sídlia slávne,
roky, čo prežila v šťastí, už Rimanom boli známe.
statná lipa v parku pripomína, Veľa chorých vyliečili,
na prezidenta Masaryka si spomína. zdraví barle polámali.
Prezidenti, páni milí, Kúpeľný most, ten skvost krásny,
kúpele tiež navštívili. príbeh má svoj dávny, slávny.
Rokovali chvíľu krátku, Vojnou je tiež poznačený,
tabuľu však máme na pamiatku. v našich časoch vynovený.
V básni všetko napísané, Všetci, ktorí v meste žijú,
moje mesto ospievané. Všetci, ktorí v meste žijú,
Nech ďalej žije pri Váhu, svoje mesto zveľaďujú.
nech nestráca odvahu.
Nech dobre sa v ňom všetkým žije, srdce len pre Piešťany im vždy bije.
Rastislav Lekár, 12 rokov, 6. tr. , ZŠ F. E. Scherera, Piešťany, poézia – I. kategória
Rok v Piešťanoch
V Piešťanoch si rastiem, žijem, Som rada doma, v našom byte,
mám tu svoje miesto. kde je tato, mama,
Poznám tu každý kútik, rada behám aj po uliciach,
veď to nie je veľké mesto. alebo idem do kina.
V lete tu je najveselšie. V októbri, keď prídu dažde,
Váh nás všetkých láka mám tu pre Vás dobrý tip.
trochu nohy omočiť, Po múzeu v našom parku
či do vody skákať. prevedie Vás ujo Vlado - na dejiny odborník.
A čo v zime vymyslíme, A keď príde jar do mesta,
keď je všade sneh a ľad? kde bude viesť naša cesta?
Na korčule, na klzisko, Prejdeme sa do vrbiny
bude super kamarát. na snežienky pre maminy.
Karolína Košťálová, 6.A 11rokov ZŠ F. E. Scherera Piešťany
Poézia – I. kategória
Piešťany
Piešťany sú mesto krásne, Je v ňom mnoho krásnych miest,
ľahko o ňom skladať básne. nikde na svete už takých niet.
Barlolamač mesto zdobí, každý sa na neho pozerať chodí.
Kolonádový most večer svieti, častokrát tam čajka letí.
V parku mnoho sôch my máme, pozerať ich chodievame.
A kúpele sú všetkým veľmi dobre známe, že sa tam vždy dobre máme.
Nikola Seková, VIII. tr. , ZŠ F. E. Scherera , poézia – II. kategória
Mesto na Váhu
Nad riekou Váh most Kolonádový Nad riekou Váh most Kolonádový
Stojí tam už zopár rokov Stojí tam už zopár rokov
Telo biele, zobák oranžový Telo biele, zobák oranžový
Labute mu ukazujú svoju tvár. Labute mu ukazujú svoju tvár.
Na jeho začiatku Barlolámač stojí Piešťany sú mesto s veľkým srdcom
Symbol sily Piešťanských kúpeľov To vie u nás predsa každý
Vzdáva úctu chorým v boji Nemusím byt ani jasnovidcom
Pri ceste na kúpeľný ostrov. A viem , že to tak bude navždy.
Veronika Bagínová , 8.tr., ZŠ F. E. Scherera, Piešťany, poézia – II. kategória
Meno a priezvisko: Teo Beneš
Piešťany
Piešťany sú super mesto, Bývame v ňom všetci radi,
občas je v nich príliš tesno. nepoznáme žiadne zvady.
Preteká tu rieka Váh Barlolamač stojí na moste,
a je tu veľa cyklistických trás. je to symbol Piešťan , proste.
V parku pištia pávy,
slniečko tu často páli.
Tak, to sú naše Piešťany,
Adam Trajan a aj my.
Trieda: IV. B Vyučujúci: Mgr. Sidónia Podhradská Kategória: I., poézia ZŠ F. E. Scherera Piešťany
Názov práce: Piešťany , Teo Beneš.
