Žiaci druhého až štvrtého ročníka sa zúčastnili pred Domom umenia akcií , ktoré organizovalo mesta Piešťany a CVČ Ahoj.

Dobrý deň, zdravá strava pre žiakov je veľmi dôležitá, najmä v tejto dobe kedy žiaci podliehajú reklame a rôznym nezdravým stravovacím návykom - hranolky ,energetické nápoje , presladené nápoje , hamburgery, čokoláda a sladkosti . Stretávame sa aj s tým, že žiaci neraňajkujú alebo nemajú desiatu. Obedy zdarma sú výborný nápad, ktorý sa však nedá okamžite realizovať. Kapacity školských jedální nie sú na všetkých žiakov ako v materskej škôlke. Treba nové  kotle, ľadničky, mrazničky , konvektomaty , taniere, príbory , stoly, stoličky, nové kuchárky a pomocné kuchárky.

Toto sa platí z réžie, ktorú platili doposiaľ rodičia vo výške 0,30 € na jeden obed. Potraviny rodičia platili 1,27 € na jeden deň. Teda cena celodennej stravy v MŠ je 1,57 € . Základná škola  druhý stupeň réžia 0,30 € a cena potravín je 1,16 €  spolu 1,46 € celého obeda . ZŠ  prvý stupeň réžia je 0,30 € a cena potravín je 1,09 € spolu 1,39 €  . Teraz stravujeme žiakov MŠ 130  a zo ZŠ 115 k tomu zamestnanci MŠ , ZŠ a povinne zamestnanci školskej jedálne  6  , spolu 30 .  Škola má 194 žiakov a ak by sa všetci stravovali kapacita školskej kuchyne je nepostačujúca technicky a aj personálne. Ako to bude riešiť zriaďovateľ neviem. Momentálne stravujeme 75,61 % žiakov. Riešenie by bolo najprv cez projekty vybaviť školské kuchyne technicky a aj personálne a potom platiť skutočnú cenu obeda aj s réžiou to znamená, energie, platy kuchárok, čistiace prostriedky, revízie, údržba, školenia a pod.

                                                                PaedDr. Gizele Talačová riaditeľka školy Základná škola F. E.

                                                                                                                    Scherera Piešťany

Dobrý deň,
Rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky:

Vláda chce od januára zaviesť obedy zdarma pre školopovinné deti. Ročne by na ne malo ísť okolo 100 miliónov eur. Na jeden obed by zriaďovateľ mal dostať 1,20 na žiaka. V prípade, žeby sa napríklad pre chorobu nevyčerpali sú v hre dve možnosti. Buď sa peniaze presunú do ďalšieho roka. Alebo sa využijú na zvýšenie kvality školskej stravy.
Privítali by ste ponechanie týchto peňazí na skvalitnenie stravy? Áno
Prípadne riešenie stravovania detí s rôznymi alergiami?  Toto je ťažko realizovateľné, kuchárky nie sú diétne sestry, ktoré vedia akú diétu na akú chorobu treba. Kto bude pri omyloch niesť zodpovednosť?
Ako by mohli byť tieto peniaze využité na skvalitnenie stravy v školských jedálňach? Viac zeleniny a ovocia.
Od januára majú byť verejný zamestnanci odmeňovaní podľa nových tabuliek. Platy by mali ísť hore aj kuchárkam. Zatiaľ nevieme či bude plat nepedagogických zamestnancov daný podľa odpracovaných rokov. Teraz im plat zvyšujeme aby sme spĺňali minimálnu mzdu a pri nástupe dostávajú najvyššiu tarifu ako keby všetci pracovali nad 32 rokov.
Zaujímalo by ma, či ponecháte kuchárkam v školských jedálňach príplatky, ktoré dostávali na dorovnanie platu k výške minimálnej mzdy? Prečo áno/nie? Ak pošlú aj na osobné príplatky budeme ich vyplácať podľa vopred stanovených kritérií na osobné príplatky po ich splnení.
Aké príplatky im budete dávať od januára 2019? Rozpočet ešte len sa pripravuje na organizáciách a návrh posielame na zriaďovateľa.
Za Vaše odpovede zajtra (štvrtok 6.9) do 15:00 vopred ďakujem,
S pozdravom
Zdenka Kollárová
reportérka
P E R E X, a. s.
Trnavská cesta 39/A
831 04 Bratislava
Tel. +421 2 4959 6746
Mobil +421 911 147 382
Email: zkollarova@perex.sk
http://www.pravda.sk

Dobrý deň, chcem sa vyjadriť k článku o rekonštrukcií materských škôlok. Materská škôlka Scherera nevlastní budovu je v podnájme na Základnej škole F. E. Scherera , E. F. Scherera 40, 92101 PIešťany. Teda keď sa opravujú okná  tak sa opravujú na ZŠ F. E. Scherera a nie na škôlke ktorá tam momentálne sídli v prenajatých priestoroch ako Materská škôlka Scherera Piešťany. To isté platí o oprave strechy v A pavilóne kde je v podnájme Materská škôlka Scherera Piešťany, CPPPaP a nadácia „Pomoc ohrozenému dieťaťu“. Vymieňali sa okná aj na školskej jedálni kde chodia na stravu žiaci základnej školy a aj žiaci materskej školy. Opravujú teda okná na Základnej škole ktorá má pavilóny A-F.   Prenájom nebytový priestorov schválili poslanci a pred nimi komisie- legislatívna,  a finančná . Mesto má vypracované zásady na prenájom nebytových priestorov.

                                                                                                                                                                                                            Talačová riaditeľka ZŠ F. E. Scherera Piešťany

Tamajka si naháňa volebné preferencie na úkor škôlkarov 

• 6. septembra 2018, 10:00 

Niekedy menej je naozaj viac. A v súčasnosti to v Piešťanoch platí pri „budovateľských“ zámeroch rekonštrukcií mestských materských škôl. Až štyri prechádzajú rekonštrukciou a do troch z nich dokonca deti nemohli nastúpiť ani v úvode septembra. Podľa predsedníčky mestskej komisie pre školstvo a mládež, mestskej poslankyne Ivety Babičovej, je to z dôvodu nerešpektovania uznesení zastupiteľstva vedením radnice a svojvôľou mestských úradníkov.

Týždeň pred otvorením školského roka radniční úradníci oznámili rodičom predškolákov, že Materskú školu F. E. Scherera pre výmenu okien otvoria najskôr v polovici septembra. (Autor: dan)

V kúpeľnom meste je celkovo päť materských škôl so samostatnou právnou subjektivitou. Tri sú rekonštrukčnými prácami vo svojej prevádzke obmedzené a veľké množstvo detí nebudú mať rodičia kam od septembra umiestniť. Mesto na ich rekonštrukciu získalo viac ako milión eur z nenávratných finančných zdrojov a takmer dvestotisíc eur investuje z vlastných prostriedkov.

Z nenávratných finančných prostriedkov je hradená rekonštrukcia budov Materskej školy na Ružovej ulici v celkovom objeme investície 402 769,65 eur. Je to štvortriedna škôlka s kapacitou 100 detí. Dve triedy sídlia na Ružovej ulici a ďalšie dve majú sídlo na Ulici A. Dubčeka. Ešte v úvode augusta primátor Miloš Tamajka verejnosť presviedčal, že rekonštrukčné práce na Ružovej ulici budú prebiehať etapovo po jednotlivých pavilónoch a deti sa budú v tomto objekte len presúvať podľa postupu prác.

Skutočnosť je ale úplne iná. Budova je jedno veľké stavenisko a deti z dvoch tried v tomto objekte nemá riaditeľka kam umiestniť. Podľa našich informácií deti z najvyššieho ročníka si zrejme nájdu miesto v priestoroch škôlky na Ulici A. Dubčeka, avšak o zvyšok sa budú musieť postarať rodičia vo vlastnej réžii.

Rekonštrukčnými prácami je najviac postihnutá Materská škola Valová. Škôlka má celkovo deväť tried na troch pracoviskách. Na Valovej ulici sú tri triedy, na Detvianskej štyri a na Považskej dve. Objekt na Považskej ulici prejde rozsiahlou rekonštrukciou v objeme investície 662 236,93 eur. Práce sa už mali začať v úvode augusta. Firma však na stavenisko nenastúpila ani po troch týždňoch od prevzatia staveniska a Tamajka sa rozhodol zmluvu s ňou zrušiť.

Dve škôlkarské triedy si tak za veľmi improvizovaných podmienok riaditeľka škôlky prichýlila v objekte na Valovej. Budovy na Považskej sú ale bez detí a aj bez stavebných robotníkov. Tamajka vyhlásil, že ide na tieto práce hľadať novú firmu. A keďže firmu, ktorú po troch týždňoch zo staveniska vypoklonkoval, „dôsledne“ hľadal od apríla, reálne začatie prác na tomto objekte sa ani len nedá odhadovať.

Najlepšie tak z predškolského zariadenia Valová vyšli štyri triedy na Detvianskej ulici, kde je síce je okolie po robotníkoch v dezolátnom stave, ale škôlka je, našťastie, už prevádzkyschopná.

Pomyselnou čerešničkou týchto patálií či doslova babráctva pri plánovaní rekonštrukčných prác predškolských zariadení je rekonštrukcia Materskej školy F. E. Scherera na sídlisku Adam Trajan. Ani v úvode septembra nie je ukončená a celý objekt škôlky je neprevádzkyschopný. Podľa posledných informácií, ktoré minulý týždeň zazneli na rodičovskom združení škôlky, by sa vraj práce mali skončiť do 15. septembra. Mestskí úradníci sa pritom vyhovárali aj na poslancov, ktorí peniaze na tieto práce odsúhlasili až v júni.

O vysvetlenie sme požiadali predsedníčku mestskej komisie pre školstvo a mládež a zároveň poslankyňu Ivetu Babičovú. Tá uviedla, že financie na výmenu okien na škole na sídlisku Adam Trajan boli vyčlenené v rozpočte na rok 2018 a riadne schválené zastupiteľstvom ešte v závere minulého roka. „Vedúci oddelenia IT a majetkových služieb radnice Peter Mihalik vôľu mestského zastupiteľstva nerešpektoval a plánované prostriedky minul na škôlku na Detvianskej ulici. Keď sme na to prišli, tak sme tie peniaze do rozpočtu na túto položku vrátili z financií plánovaných na rekonštrukciu Dopravnej ulice. Čiže nie je pravda, že poslanci peniaze odsúhlasili až v júni. Naopak, Mihalik ich svojvoľne minul, na čo nemal právo, a my sme len zachraňovali situáciu. A to sa naozaj udialo na zastupiteľstve v júni,“ podotkla I. Babičová.

Poslanci v rozpočte odsúhlasili prostriedky na výmenu okien na Základnej škole F. E. Scherera, no zdá sa, že mestský úradník si dokonca osvojil ďalšie kompetencie, ktoré mu nepatria. Namiesto školy sa rozhodol vymieňať okná na objekte, ktorý poslanci svojím uznesením ani neschválili. „Pán Mihalik ďalej svojvoľne rozhodol, že začne rekonštruovať okná na Materskej škole F. E. Scherera, hoci v uznesení je napísané základná škola. Ako ukázala prax, je výsostne nezodpovedné rekonštruovať štyri materské školy naraz namiesto dvoch plánovaných. Spôsobilo to chaos a nemožnosť umiestniť deti do ostatných škôlok pri sklze stavebných prác. Takto úradník svojím svojvoľným konaním spôsobil problémy rodičom detí, ktoré nemôžu 3. septembra nastúpiť do materskej školy,“ dodala I. Babičová.

Na to, či mestský úradník P. Mihalik naozaj konal len zo svojvôle, alebo mu dali pokyn nadriadení, piešťanská radnica neodpovedala. Avšak podľa nášho názoru o svojvoľné rozhodovanie úradníkov zrejme nejde. Skôr ide o snahu stavebným boomom nahnať volebné preferencie svojmu radničnému bossovi. Zarážajúce však na tom je, že sa to deje na úkor predškolákov, ktorí sa po prázdninách nemajú kam vrátiť.

Jozef Vojčiniak/Daniela Serišová

Prezident Kiska príde na návštevu Piešťan

Slovenský prezident Andrej Kiska príde vo štvrtok 6. septembra na návštevu Piešťan. Stretne sa s predstaviteľmi mesta, so študentami, ale aj s obyvateľmi na Námestí slobody. V pláne je aj návšteva Drahoviec a diskusia s občianskymi aktivistami.

Návšteva prezidenta v Piešťanoch začne o deviatej dopoludnia stretnutím s predstaviteľmi mesta Piešťany na mestskom úrade. Andrej Kiska sa potom presunie na Gymnázium Pierra de Coubertina, kde sa stretne s predstaviteľmi školy a bude diskutovať so študentami.

Občania sa prvým mužom Slovenskej republiky môžu stretnúť o 11-tej na Námestí slobody, kde položí veniec k pamätnej plakete k 17. novembru. Nasledovať bude prechádzka pešou zónou cez Kolonádový most do kúpeľov.

O pol druhej už budú čakať prezidenta v Drahovciach, kde je naplánované rovnako stretnutie s občanmi. Na záver dňa v Piešťanoch má Andrej Kiska ešte naplánovanú diskusiu s občianskymi aktivistami z Piešťan a okolia v Elektrárni Piešťany.

Svet si v tento deň pripomína utrpenie šiestich miliónov Židov, ktorí boli obeťami holokaustu počas druhej svetovej vojny. Vyhlásilo ho Valné zhromaždenia OSN 1. novembra 2005 na počesť oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim) v roku 1945. V tento deň je potrebné si uvedomiť poučenie z tejto tragédie, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať.

Ďakujeme predstaviteľom mesta a poslancom.

Vážený/á pán...,vážení hostia, ctený pedagogický i nepedagogický zbor, drahí rodičia, milí naši žiaci!

Čas letných prázdnin sa dnešným dňom definitívne skončil. Áno, sme oddýchnutí, plný krásnych zážitkov, nových skúseností a priateľstiev. No i ten najpútavejší román má svoj začiatok a má aj koniec. A tak, aj my učitelia, aj Vy, milí naši žiaci/študenti, sa po tomto krásnom čase znova stretávame. Začína nový školský rok a ja verím, že bude naplnením našich predsavzatí a plánov do budúcnosti.

Pre väčšinu z nás je tu všetko okolo  v priestoroch našej školy dobre známe a už sa tešíme na krásne

príbehy a zážitky z prázdnin, ktoré si dychtivo vyrozprávame. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na Vás,

milí naši prváčikovia/prváci SŠ, ktorí vstupujete do týchto krásne vyzdobených priestorov školy po prvýkrát. Verím, že tu nájdete nových priateľov a získate trvalé vedomosti, ktoré budete môcť úspešne zúročiť vo vašom ďalšom živote. Veď škola je miestom, kde my učitelia a Vy, naši milí žiaci, tvoríme jeden celok a kde vzdelanie, pochopenie a vzájomná tolerancia sú základom nášho spolužitia. Ako povedal známy aktivista za ľudské práva a neskorší prezident JAR Nelson Mandela: „ Vzdelanie je najsilnejšia zbraň, ktorú môžeme použiť , aby sme zmenili svet.“ Ja dodám, je potrebné meniť ho, a to najmä k lepšiemu.

Úspešní ľudia hovoria, že ich dobré výsledky v živote sa skladajú z piatich percent talentu a z deväťdesiatich piatich percent tvrdej práce. A je to práve učiteľ, ktorý sa snaží vo Vás prebudiť záujem budovať si svedomitou prácou a s nasadením tých zvyšných deväťdesiat päť percent úspechu.

Som veľmi rád/a, že učitelia sa vo svojej práci snažia túto životnú filozofiu dôsledne napĺňať.

Naše povolanie je naozaj poslaním, ako sa často o ňom hovorí. Aj preto veľmi úprimne želám svojim

kolegyniam a kolegom, aby sa im v náročnej učiteľskej práci na novom pracovisku darilo.

A čo popriať v novom školskom roku nám všetkým, ktorí  tvoríme jeden veľký živý organizmus - žiakom a učiteľom? Vám, milí moji kolegovia, vravím: „ Deti síce zatvárajú oči pred radami, ale otvárajú ich pred skutočnými nefalšovanými životnými vzormi.“ Učme ich teda obetavosti, pracovitosti, láske, poctivosti a tolerancii. Učme ich trpezlivo „kráčať  za vzdelaním krok za krokom“. No naučme ich aj vážiť si dobro, úprimnosť, obetavosť, spravodlivosť a lásku, ktoré dávajú životu pravý zmysel. Ukážme svojim žiakom, že si každú ich snahu naozaj ceníme a pomôžeme im tým získať si odvahu, aby si s problémami vždy poradili. A Vy, milí naši žiaci/študenti, verte nám, že svoju prácu robíme radi a s láskou a že každé vaše uznanlivé a chápavé gesto je pre nás najväčším ocenením našej nie vždy docenenej práce. Nech porozumenie, tolerancia a pochopenie sú našimi najmocnejšími spojencami na spoločnej ceste za vzdelaním.

           K tomu nám všetkým v novom školskom roku prajem len to najlepšie.

                                                                                                                                   riaditeľka školy

 

CVČ  pri ZŠ F.E. Scherera, ul. E. F. Scherera č. 40, 92101 Piešťany

 

PONUKA  KRÚŽKOV

pre šk. rok  2018/2019

 

Výtvarné techniky pre 1. – 4. roč.

Aranžovanie pre 4. – 9. roč.

Turistika

Počítače

Florbal

Športové hry

Pohybové hry

Stolný tenis

Moderný tanec

Varenie pre 5. – 9. roč.

Ďalšie krúžky ponúkne škola.

Dodržujte prevádzkový poriadok !

Školský rok 2018/19 začína 03.09.2018 (pondelok) a končí 28.06.2018 (piatok)

Termín prázdnin šk. rok 2018/2019

                                                 Jesenné                        31. október   -   02. november

   Vianočné                      23. december  -  07. január

Polročné                        01. február 2019  piatok

 Jarné Trnavský kraj      25. február  -   01. marec

Veľkonočné 18. apríl  -  23. apríl

   Letné  01. júl     -  31. august 2019

                                                              02. september  2019  pondelok nový šk. rok

 

 

 

Ústava Slovenskej republiky

Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini

Národná rada · Vláda

Politické strany v Národnej rade

SMER-SD · SaS · OĽaNO – NOVA
SNS · ĽSNS · SME RODINA
MOST – HÍD · #SIEŤ

Poslanci NR SR

1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002

2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020

Voľby na Slovensku

Prezidentské voľby:

1993 · 1999 · 2004 
2009 · 2014 · 2019

Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 
1998 · 2002 · 2006 
2010 · 2012 · 2016

Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017

Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002 
2006 · 2010 · 2014

Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014

Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 (zákon č. 460/1992 Zb.) je súčasná ústava Slovenskej republiky. Prijatá bola 1. septembra 1992 ústavným zákonom č. 460/1992 Zb., účinnosť nadobudla 1. októbra 1992, s výnimkou niektorých ustanovení uvedených v článku 156, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1993.

Ústava Slovenskej republiky je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola celkovo 19-krát, a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z. z., 9/1999 Z. z., 90/2001 Z. z., 90/2001 Z. z., 140/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 463/2005 Z. z., 92/2006 Z. z., 210/2006 Z. z., 100/2010 Z. z., 356/2011 Z. z., 232/2012 Z. z., 161/2014 Z. z., 306/2014 Z. z., 427/2015 Z. z., 44/2017 Z. z., 71/2017 Z. z. a 137/2017 Z. z.

 

Obsah

• 1Charakteristika ústavy
• 2Ústavný vývoj na území Slovenska
• 3Členenie ústavy
  • 3.1Preambula
  • 3.2Prvá hlava
  • 3.3Druhá hlava
  • 3.4Tretia hlava
  • 3.5Štvrtá hlava
  • 3.6Piata hlava
  • 3.7Šiesta hlava
  • 3.8Siedma hlava
  • 3.9Ôsma hlava
  • 3.10Deviata hlava
• 4Novelizácie
  • 4.1Ústavný zákn č. 244/1998 Z.z.
  • 4.2Ústavný zákn č. 9/1999 Z.z.
  • 4.3Ústavný zákn č. 90/2001 Z.z.
  • 4.4Ústavný zákn č. 140/2004 Z.z.
  • 4.5Ústavný zákn č. 323/2004 Z.z.

Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, polylegálna, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.

• Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
• Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
• Polylegálnou je preto, lebo ústavná matéria je tvorená a rozptýlená do viacerých právnych dokumentov.
• Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
• Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
• Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
• Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.

Ďalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.

Ústavný vývoj na území Slovenska

Ústavný vývoj na území Slovenska môžeme sledovať od 4. marca 1849, keď rakúsky cisár František Jozef I. vydal oktrojovanú Stadionovu ústavu – prvú ústavu na území Slovenska. Tá na území Slovenska platila len do roku 1851, keď bol obnovený absolutizmus (Silvestrovský patent). Nakoniec v roku 1861 bola prijatá Februárová ústava a v roku 1867 Zákonný článok 12 o rakúsko-uhorskom štátoprávnom vyrovnaní.

Po vytvorení Česko-Slovenska 28. októbra 1918 platilo na území Slovenska tzv. ústavné provizórium až do roku 1920, keď bola prijatá Ústavná listina Československej republiky, publikovaná pod č. 121/1920 Sb. z. a n. (zákon, ktorým sa uvádza Ústavná listina Československej republiky). Tá formálne platila na území Slovenska až do prijatia zákona o samostatnom Slovenskom štáte zo 14. marca 1939ústavným zákonom č. 1/1939 Sl. zákonníka. Ústava Prvej slovenskej republiky bola prijatá až 21. júla 1939 ústavným zákonom č. 185/1939 Sl. zákonníka o ústave Slovenskej republiky.

Po druhej svetovej vojne a po nástupe komunistickej strany k moci bola prijatá nová Ústava Československej republiky (1948), nazývaná tiež podľa dňa, keď bola prijatá Ústava 9. mája, publikovaná pod č. 150/1948 Zb. Tá platila až do roku 1960, keď vstúpila do platnosti Ústava Československej socialistickej republiky, publikovaná pod č. 100/1960 Zb., ktorá bola neskôr významne novelizovaná v roku 1968Ústavným zákonom o československej federácii č. 143/1968 Zb.

Ďalšie významné zmeny samozrejme nastali po páde totalitného komunistického režimu, najmä 29. novembra 1989, keď bol zrušený článok 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ Federálnym zhromaždením. Po tzv. pomlčkovej vojne bol v roku 1990 prijatý Ústavný zákon o názve a symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý zmenil „ČSSR“ na „ČSFR“ a „Československo“ v slovenskej verzii na „Česko-Slovensko“. 1. septembra 1992 bola v SNR prijatá súčasná Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) a 25. novembra toho istého roku bol prijatý Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod č. 542/1992 Zb.

Členenie ústavy

Text Ústavy Slovenskej republiky je členený na hlavy, oddiely, články, odseky a písmená. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sú ďalej rozdelené do oddielov. Tie sa členia na články (1 až 156), pričom každý článok sa ešte môže (ale nemusí) členiť na odseky a/alebo písmená.

• Preambula
• Prvá hlava
  • Prvý oddiel – Základné ustanovenia (čl. 1 až čl. 7a)
  • Druhý oddiel – Štátne symboly (čl. 8 a čl. 9)
  • Tretí oddiel – Hlavné mesto Slovenskej republiky (čl. 10)
• Druhá hlava – Základné práva a slobody
  • Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia (čl. 11 až čl. 13)
  • Druhý oddiel – Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 až čl. 25)
  • Tretí oddiel – Politické práva (čl. 26 – čl. 32)
  • Štvrtý oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín (čl. 33 a čl. 34)
  • Piaty oddiel – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 až čl. 43)
  • Šiesty oddiel – Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl. 44 a čl. 45)
  • Siedmy oddiel – Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50)
  • Ôsmy oddiel – Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave (čl. 51 až čl. 53)
• Tretia hlava
  • Prvý oddiel – Hospodárstvo Slovenskej republiky (čl. 55 až čl. 59)
  • Druhý oddiel – Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (čl. 60 až čl. 63)
• Štvrtá hlava – Územná samospráva (čl. 64 až čl. 71)
• Piata hlava – Zákonodarná moc
  • Prvý oddiel – Národná rada Slovenskej republiky (čl. 72 až čl. 92)
  • Druhý oddiel – Referendum (čl. 93 až čl. 100)
• Šiesta hlava – Výkonná moc
  • Prvý oddiel – Prezident Slovenskej republiky (čl. 101 až čl. 107)
  • Druhý oddiel – Vláda Slovenskej republiky (čl. 108 až čl. 123)
• Siedma hlava – Súdna moc
  • Prvý oddiel – Ústavný súd Slovenskej republiky (čl. 124 až čl. 140)
  • Druhý oddiel – Súdy Slovenskej republiky (čl. 141 až čl. 148)
• Ôsma hlava – Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv
  • Prvý oddiel – Prokuratúra Slovenskej republiky (čl. 149 až čl. 151)
  • Druhý oddiel – Verejný ochranca práv (čl. 151a)
• Deviata hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia (čl. 152 až čl. 156)

Preambula[upraviť | upraviť zdroj]

My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:...

Prvá hlava[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom oddieli prvej hlavy je upravený základný charakter štátu (Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.) a tiež vzťah medzi občanmi a štátnou mocou. Sú tu tiež vymedzené základné princípy týkajúce sa štátneho územia, štátneho občianstva, štátneho jazyka, či medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Druhý oddiel upravuje štátne symboly, ktorými sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Tretí oddiel stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

• 

Štátna vlajka Slovenskej republiky

 

• 

Štátny znak Slovenskej republiky

 

Fit park je z projektu mesta Piešťany už pripravený. Ďakujeme!

pred domom umenia 05.09. 2018 o 9,00 hod. Žiaci II. stupňa budú mať v areály školy Európsky týždeň športu.

Prihláste žiakov do školského klubu. Uhradte poplatky za stravu v školslej jedálni. Začiatok stravovania

v školskej jedálni je 04.09.2018

Slovenské národné povstanie alebo SNP (ďalšie názvy pozri nižšie) bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.