Novinky

          • Európsky týždeň mobility

          • Od 16. do 22.09.2016 používajte bicykle, kolobežky, pešiu chôdzu ušetríte našu planétu Zem od oxidu uhličitého.

            Upozornite na to aj svojích rodičov nech využijú namiesto auta verejnú dopravu.

          • HOLOKAUST

          • Holokaust (iné názvy: holokaustum, zápalná obeť, zápalná obeta, nespisovne holocaust; z gréc. holokauston – celopal, holokaustum) je označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov sa používa tiež hebrejský termín šoa (iný prepis šo’a; hebr. השואה ha-šoa; zničenie, záhuba).

            Autorom termínu holocaust je nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel (* 1928), ktorý ho použil vo svojom románe Noc (La Nuit, 1958). Slovo šoa, uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov Claudom Lanzmannom v dokumente Shoah (1985) nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.

            Najpočetnejšími obeťami holokaustu boli Židia prostredníctvom „konečného riešenia židovskej otázky“ (nem. Endlösung der Judenfrage). Holokaust však okrem Židov zasiahol aj príslušníkov niektorých slovanských národov, hlavne Poliakov, Bielorusov, Ukrajincov, Rusov, či obyvateľov Juhoslávie alebo Rómov. Terčom likvidácie sa stali taktiež homosexuáli, Svedkovia Jehovovi, ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovianacizmu z radov komunistov, anarchistov a demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 až 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Židov.

          • Športová gymnastika

          • Športová gymnastika

            Prídi a ukáž čo vieš!

            Pondelok 17:00 - 18:00 (7-8 ročné deti)                 

            Pondelok 18 - 19:00 (9 a staršie deti)

            Streda 17 - 18:00 (4-6 ročne deti)                                                                               

             

            Začíname 1. októbrový týždeň na 9. ZŠ Scherrera. Cena 2,50/hod. Nahlásiť sa je potrebné do 20.9 2016 

            na tel. čísle 0907 426 671.

            Bližšie informácie Vám poskytne Kristína Reháková.

            Teším sa na Vás!!!

             

          • Deň Ústavy SR

          • Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z.z., 9/1999 Z.z., 90/2001 Z.z., 140/2004 Z.z. a 323/2004 Z.z., 463/2005 Z.z., 92/2006 Z.z., 210/2006 Z.z., 100/2010 Z.z a 356/2011 Z.z. a 232/2012 Z. z. a 161/2014 Z. z.

            Charakteristika ústavy

            Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, monolegálna, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.

            • Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
            • Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov NR SR (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
            • Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
            • Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
            • Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
            • Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.

            Ďalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vo vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.

            Ústavný vývoj na území Slovenska

            Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústavný vývoj na území Slovenska

            Ústavný vývoj na našom území môžeme sledovať od 4. marca 1849, keď rakúsky cisár František Jozef I. vydal oktrojovanú Stadionovu ústavu – prvú ústavu na území Slovenska. Tá na našom území platila len do roku 1851, keď bol obnovený absolutizmus (Silvestrovský patent). Nakoniec v roku 1861 bola prijatá Februárová ústava a v roku 1867 Zákonný článok 12 o rakúsko-uhorskom štátoprávnom vyrovnaní.

            Po vytvorení Česko-Slovenska 28. októbra 1918 platilo na našom území tzv. ústavné provizórium až do roku 1920, keď bola prijatá Ústavná listina Československej republiky, publikovaná pod č. 121/1920 Sb. z. a n. (zákon, ktorým sa uvádza Ústavná listina Československej republiky). Tá formálne platila na našom území až do prijatia zákona o samostatnom Slovenskom štáte zo 14. marca 1939 ústavným zákonom č. 1/1939 Sl. zákonníka. Ústava Prvej slovenskej republiky bola prijatá až 21. júla 1939 ústavným zákonom č. 185/1939 Sl. zákonníka o ústave Slovenskej republiky.

            Po druhej svetovej vojne a po nástupe komunistickej stany k moci bola prijatá nová Ústava Československej republiky (1948), nazývaná tiež podľa dňa, keď bola prijatá Ústava 9. mája, publikovaná pod č. 150/1948 Zb. Tá platila až do roku 1960, keď vstúpila do platnosti Ústava Československej socialistickej republiky, publikovaná pod č. 100/1960 Zb., ktorá bola neskôr významne novelizovaná v roku 1968 Ústavným zákonom o československej federácii č. 143/1968 Zb.

            Ďalšie významné zmeny samozrejme nastali po páde totalitného komunistického režimu, najmä 29. novembra 1989, keď bol zrušený článok 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ Federálnym zhromaždením. Po tzv. pomlčkovej vojne bol v roku 1990 prijatý Ústavný zákon o názve a symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý zmenil „ČSSR“ na „ČSFR“ a „Československo“ v slovenskej verzii na „Česko-Slovensko“. 1. septembra 1992 bola v SNR prijatá súčasná Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) a 25. novembra toho istého roku bol prijatý Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod č. 542/1992 Zb.

            Členenie ústavy

            Text Ústavy Slovenskej republiky je členený na hlavy, oddiely, články, odseky a písmená. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sú ďalej rozdelené do oddielov. Tie sa členia na články (1 až 156), pričom každý článok sa ešte môže (ale nemusí) členiť na odseky a/alebo písmená.

            • Preambula
            • Prvá hlava
              • Prvý oddiel – Základné ustanovenia (čl. 1 až čl. 7a)
              • Druhý oddiel – Štátne symboly (čl. 8 a čl. 9)
              • Tretí oddiel – Hlavné mesto Slovenskej republiky (čl. 10)
            • Druhá hlava – Základné práva a slobody
              • Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia (čl. 11 až čl. 13)
              • Druhý oddiel – Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 až čl. 25)
              • Tretí oddiel – Politické práva (čl. 26 – čl. 32)
              • Štvrtý oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín (čl. 33 a čl. 34)
              • Piaty oddiel – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 až čl. 43)
              • Šiesty oddiel – Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl. 44 a čl. 45)
              • Siedmy oddiel – Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50)
              • Ôsmy oddiel – Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave (čl. 51 až čl. 53)
            • Tretia hlava
              • Prvý oddiel – Hospodárstvo Slovenskej republiky (čl. 55 až čl. 59)
              • Druhý oddiel – Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (čl. 60 až čl. 63)
            • Štvrtá hlava – Územná samospráva (čl. 64 až čl. 71)
            • Piata hlava – Zákonodarná moc
              • Prvý oddiel – Národná rada Slovenskej republiky (čl. 72 až čl. 92)
              • Druhý oddiel – Referendum (čl. 93 až čl. 100)
            • Šiesta hlava – Výkonná moc
              • Prvý oddiel – Prezident Slovenskej republiky (čl. 101 až čl. 107)
              • Druhý oddiel – Vláda Slovenskej republiky (čl. 108 až čl. 123)
            • Siedma hlava – Súdna moc
              • Prvý oddiel – Ústavný súd Slovenskej republiky (čl. 124 až čl. 140)
              • Druhý oddiel – Súdy Slovenskej republiky (čl. 141 až čl. 148)
            • Ôsma hlava – Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv
              • Prvý oddiel – Prokuratúra Slovenskej republiky (čl. 149 až čl. 151)
              • Druhý oddiel – Verejný ochranca práv (čl. 151a)
            • Deviata hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia (čl. 152 až čl. 156)
        • Talenty 2016

          • Talenty 2016

          • Naša škola získala diplom a 400 € za prvé miesto v mimoškolskej činnosti detí v školskom roku 2015/16.

            Ďakujem žiakom, rodičom a vyučujúcim , ktorí sa podielali na tomto úspechu. Talačová

        • Činnosť počas prázdnin

          • Činnosť počas prázdnin

          • MŠ v prevádzke v mesiaci júl,

            ŠKD v prevádzke v mesiaci júl ,

            Školská jedáleň v prevádzke v mesiaci júl.

            CVČ od 01.07.do 08. 07. 2016 robí prímestský tábor.