Piešťanská pošta bude na poštovej známke
Významné dielo slovenskej funkcionalistickej architektúry bude zdobiť známku s nominálnou 95 centov. Slovenská pošta ju vydá v piatok 2. decembra 2016. Dostala názov Deň poštovej známky: Budova pošty Piešťany 1.
Prezentácia poštovej známky spojená s autogramiádou autora známky Mgr. art. Jozefa Česlu sa uskutoční v utorok 6. decembra 2016 o 14.00 h priamo v budove pošty Piešťany 1 na Kukučínovej ulici 15. Pre záujemcov bude k dispozícii aj príležitostná poštová pečiatka.
Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 30 známkami a 30 kupónmi. Známku vytlačila technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Motívom známky je budova piešťanskej pošty. Súčasne s ňou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 2. 12. 2016 a domicilom mesta Piešťany.
Motívom prítlače FDC obálky je interiér pošty Piešťany 1. Motívom FDC pečiatky je pôdorys vstupnej haly budovy pošty Piešťany 1. FDC vytlačila technikou oceľotlače tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s..
Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, kupónu, FDC a FDC pečiatky ako aj rytiny známky, kupónu a FDC je Mgr. art. Jozef Česla.
V Piešťanoch, na rohu ulíc Kukučínovej a Poštovej, stojí významné dielo slovenskej funkcionalistickej architektúry, ktoré nad vstupom nesie svoj pôvodný názov: Poštový a telegrafný úrad. ,
Budova, ktorá tvorí zaoblené nárožie, je vcelku prostá, s hladkou omietkou a typicky veľkými oknami do hlavných priestorov. Jej projekt vznikol v roku 1928 a dokončili ju v roku 1931.
Bolo to v prelomovom období, keď sa architektúra vzdávala napodobovania histórie. V časopise Forum vtedy konštatovali, že „štátni a krajinskí úradníci sú veľmi konzervatívni a pri tradičných druhoch stavieb nestrpia žiadny radikálny prístup. Poštová správa je však výnimkou.“
Na projekt si vybrali vtedy sotva dvadsaťdeväťročného architekta Emila Belluša (1899 – 1979), ktorý ocenil, že Československá pošta „hľadá spoluprácu s mladými architektmi, čím si tiež zabezpečuje iniciatívu a tvorivú spoluúčasť na nových prúdoch.“
Budova bola preňho prvým významným funkcionalistickým dielom. Odvážne využil priestor na nároží na najdôležitejšie miestnosti pošty – na prízemí i na poschodí sú hlavné haly s poštovými priečinkami, ktoré spája elegantné oblúkové schodisko.
Poštový úrad predstavoval novátorský čin aj otvorením priestoru medzi pracovníkmi pošty a (ako sa vtedy hovorilo) obecenstvom, teda zbavením sa, Bellušovými slovami: „starého dvojpriestorového systému, kde úradníci pracujú hermeticky uzavretí a barikádou mreží oddelení od publika.“
Budova je národnou kultúrnou pamiatkou a pri obnove v 90. rokoch minulého storočia sa podarilo zachovať jej pôvodný vzhľad i celý rad originálnych interiérových prvkov.
Architekt Emil Belluš, ktorý projektoval pre Piešťany ešte jedno skvostné dielo – kolonádový most (1933), sa stal zakladateľskou osobnosťou novodobej slovenskej architektúry a v hlavnej hale pošty je umiestnená jeho bronzová busta.
Prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc.
