Novinky

          • Svetový deň sporenia

          • Svetový deň sporenia

            Svetový deň sporenia bol vyhlásený na 1. medzinárodnom bankovníckom kongrese v Miláne v októbri 1924.

            V roku 1989 ho schválilo OSN. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti

            a ekonomiku krajiny. Sú dôležitým prvkom v boji proti chudobe a prvkom sociálneho a ekonomického pokroku.

            Všetci učitelia absolvovali školenie Fianančná gramotnosť a zaraďujú poznatky na  vyučovacích hodinách. Vlani

            sme mali v 9. ročníku inšpekciu na finančnú gramotnosť.

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt peniaze

          • Európsky deň občianskeho práva

          •  

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt právnik Svetový deň cestovín - Svetový deň cestovín sa pripomína od roku 1998.

             V tento deň roku 1995 sa v Ríme konal prvý svetový kongres o cestovinách,

            na ktorom založili International Pasta Organisation. Deň je oslavou cestovín

             ako potraviny spotrebovanej v rôznych kuchyniach na celom svete. Cieľom je

            podpora významu cestovín v strave a poukázanie na jej gastronomickú všestrannosť

             a nutričnú hodnotu.

            Európsky deň občianskeho práva - Európsky deň občianskeho práva bol vyhlásený

             v roku 2002 a pripomína sa od roku 2003. Je podporovaný Európskou komisiou a Radou Európy

            . Cieľom je lepšie pochopenie fungovania justície a prostriedkov používaných pri presadzovaní

            svojich práv a priblíženie občianskeho práva k občanom.

          • Deň OSN

          • Svetový deň informovanosti o rozvoji - Svetový deň informovanosti o rozvoji vyhlásila Organizácia spojených

            národov v roku 1972. O dva roky skôr, práve 24. októbra 1970, bola prijatá medzinárodná rozvojová stratégia pre

            Druhú rozvojovú dekádu OSN. Cieľom Svetového dňa informovanosti o rozvoji je upozorniť celosvetovú verejnosť

            na rozvojové problémy a potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu na ich riešenie. Dátum svetového dňa sa zhoduje

            s Dňom OSN, aby zdôraznil kľúčovú úlohu OSN pri riešení rozvojových problémov.

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt OSN

            Deň OSN - 24. októbra 1945 vstúpila do platnosti Charta OSN, ktorá je dňom vzniku Organizácie spojených

            národov. Od roku 1948 sa tento deň pripomína ako Deň OSN. Tento deň tradične sprevádzajú verejné

            zhromaždenia, diskusie a konferencie pripomínajúce vznik Organizácie spojených národov, jej aktivity,

            ciele a výsledky. Organizácia spojených národov bola založená po druhej svetovej vojne 51 krajinami,

            ktoré sa zaviazali k zachovávaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvoju priateľských

            vzťahov medzi národmi a podpore sociálneho rozvoja, lepšej životnej úrovne a ľudských práv. V súčasnosti má

            OSN 192 členov.

            Medzinárodný deň školských knižníc - Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls,

            prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou

            školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov

            ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

          • Deň stromov

          •  

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt jedlička strieborná 20.X. MEDZINÁRODNÝ DEŇ STROMOV

            Deň stromov


            Každoročne si 20. októbra pripomíname Deň stromov. Myšlienka "Dňa stromov", vznikla pôvodne v 19. storočí

            v americkom štáte Nebraska v hlave J. Sterling Mortona. 


            Povolaním bol novinár, pričom sa vo svojich článkoch zaoberal hlavne poľnohospodárstvom a prírodou.

            Bol zástancom myšlienky, že prítomnosť stromov v okolí zlepšuje klímu ako aj pôdne vlastnosti a tieto

            informácie šíril prostredníctvom novín aj medzi širokú verejnosť. Nezostal však len pri písaní článkov, ale

            4. januára 1872 navrhol zorganizovať „deň stromov“, do ktorého sa mohol zapojiť každý, kto mal chuť

            vysadiť stromčeky vo svojom okolí. Odhaduje sa, že v rámci tejto akcie bolo vysadených v štáte Nebraska

            viac ako 1 milión stromov. Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromu rozšírila do celého sveta a v stredoeurópskych

            krajinách bol za dátum Národného dňa stromov ustanovený 20. október. 

            Naša škola si Deň stromov pripomenula viacerými aktivitami. Jednou z nich bola aj netradične riešená

            nástenka  , rozhlasová relácia a anketa KTORÝ STROM MÁŠ NAJRADŠEJ.

          • Projekt z firmou FREUDENBERG INNOVATING TOGETHER

          • Škola sa zapojila do projektu "Vymeň papier za kvet". Do projektu sa zapojili triedy 1.,3.,4.,4.,5.,6.,7.,8.

            nazbierali 300kg. Získali izbový kvet Dracéna vysoký  70 cm s návodom ako sa o kvet starať spolu 10 ks.

            Za sprostredkovanie vedenie školy ďakuje pani Anne Juricovej.

          • Radikálne zmeny vo vzdelávaní

          • Ministerstvo školstva navrhuje radikálne zmeny vo vzdelávaní

            Dvanásťročné povinné vzdelávanie, zmena hodnotenia či nové rozdelenie stupňov.Desaťročnú povinnú školskú dochádzku má nahradiť povinné vzdelávanie, ktoré bude trvať 12 rokov. Deti tak začnú s povinným vzdelávaním už v piatom roku života a skončia ako 17-ročné. S takýmto návrhom prichádza ministerstvo školstva v rámci cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktoré predkladá na odbornú diskusiu.

            Nové rozdelenie stupňov 

            Zmeniť sa má aj rozdelenie prvého a druhého stupňa na základných školách. Po novom by malo do prvého stupňa patriť prvých päť ročníkov a do druhého zvyšné štyri ročníky. 

            "Zavedením povinnosti pre 5-ročné deti absolvovať vzdelávací program na úrovni predprimárneho vzdelávania v trvaní aspoň jedného roka pred nástupom do primárneho vzdelávania sa vytvárajú nové príležitosti na optimálny rozvoj 5- ročných detí, ktoré sú dnes oveľa zrelšie ako v minulosti, ale zároveň trpia mnohé z nich rôznymi špecifickými ťažkosťami," uvádza v dokumente rezort školstva. 

            Povinné vzdelávanie detí v piatom roku života by sa malo dať dvomi spôsobmi. A to buď v prípravných ročníkoch v základných školách, alebo v poslednom ročníku materskej školy. V tejto súvislosti chce štát garantovať dostupnosť miest v materských školách pre deti od troch rokov.

            Domáce vzdelávanie 

            V rámci zmien by sa dieťa nemuselo vzdelávať iba v škole, ale možnosťou by bolo aj domáce vzdelávanie. Rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje deti doma, by tak mohli robiť v rámci prvého stupňa základnej školy buď sami alebo prostredníctvom vzdelávacieho experta. 

            Garantom kvality domáceho vzdelávania by mala byť škola, do ktorej je dieťa zapísané. "Škola plní voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytuje deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu," navrhuje ministerstvo.

            Zmena hodnotenia 

            Zmenou by malo prejsť aj hodnotenie žiakov. Znížiť sa má dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok, ktorá podľa ministerstva neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom.

            "Uprednostňujú sa iné, opisné formy hodnotenia, ktoré umožňujú porovnávať aktuálnu úroveň vedomostí a zručností žiaka s jeho predchádzajúcou úrovňou. Dôraz sa kladie na priebežné, formatívne hodnotenie a v oveľa väčšej miere sa využíva aj neformálne hodnotenie žiakov," dodáva v dokumente rezort školstva.

             

          • Ministerstvo navrhuje 12-ročné vzdelávanie žiakov

          • Ministerstvo navrhuje povinné 12-ročné vzdelávanie žiakov

             
            Ministerstvo navrhuje povinné 12-ročné vzdelávanie žiakov

            Desaťročnú povinnú školskú dochádzku má nahradiť povinné vzdelávanie, ktoré bude trvať 12 rokov.

             

            Deti tak začnú s povinným vzdelávaním už v piatom roku života a skončia ako 17-ročné. S takýmto návrhom prichádza ministerstvo školstva v rámci cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktoré predkladá na odbornú diskusiu.

            Zmeniť sa má aj rozdelenie prvého a druhého stupňa na základných školách. Po novom by malo do prvého stupňa patriť prvých päť ročníkov a do druhého zvyšné štyri ročníky.

            "Zavedením povinnosti pre 5-ročné deti absolvovať vzdelávací program na úrovni predprimárneho vzdelávania v trvaní aspoň jedného roka pred nástupom do primárneho vzdelávania sa vytvárajú nové príležitosti na optimálny rozvoj 5- ročných detí, ktoré sú dnes oveľa zrelšie ako v minulosti, ale zároveň trpia mnohé z nich rôznymi špecifickými ťažkosťami," uvádza v dokumente rezort školstva.

            Povinné vzdelávanie detí v piatom roku života by sa malo dať dvomi spôsobmi. A to buď v prípravných ročníkoch v základných školách, alebo v poslednom ročníku materskej školy. V tejto súvislosti chce štát garantovať dostupnosť miest v materských školách pre deti od troch rokov.

            V rámci zmien by sa dieťa nemuselo vzdelávať iba v škole, ale možnosťou by bolo aj domáce vzdelávanie. Rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje deti doma, by tak mohli robiť v rámci prvého stupňa základnej školy buď sami alebo prostredníctvom vzdelávacieho experta. Garantom kvality domáceho vzdelávania by mala byť škola, do ktorej je dieťa zapísané.

            "Škola plní voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytuje deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu," navrhuje ministerstvo.

            Zmenou by malo prejsť aj hodnotenie žiakov. Znížiť sa má dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok, ktorá podľa ministerstva neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom.

            "Uprednostňujú sa iné, opisné formy hodnotenia, ktoré umožňujú porovnávať aktuálnu úroveň vedomostí a zručností žiaka s jeho predchádzajúcou úrovňou. Dôraz sa kladie na priebežné, formatívne hodnotenie a v oveľa väčšej miere sa využíva aj neformálne hodnotenie žiakov," dodáva v dokumente rezort školstva.

          • Blahoželáme!!!

          • Neuveriteľný Sagan obhájil titul majstra sveta!

            #Peter Sagan #MS v cyklistike
            , | 16.10.2016 14:48, aktualizované: 16:40

            Majstrom sveta v cyklistických pretekoch s hromadným štartom mužov sa v katarskej Dauhe stal Peter Sagan, ktorý obhájil svoj titul z vlaňajšieho šampionátu v americkom Richmonde. Skvelým finišom Sagan predstihol všetkých papierových favoritov spomedzi klasických šprintérov vrátane Brita Marka Cavendisha, ktorý získal striebro.

            Peter Sagan
            Peter Sagan.
            Autor: ,

            Tretí skončil Belgičan Tom Boonen. Preteky mužskej kategórie elite, ktoré sa jazdili v úmornej horúčave, napokon zostali v nezmenenej dĺžke, čiže s poriadnou porciou 257,5 km.

            Sagan bol súčasťou silnej 25-člennej skupiny, ktorá sa vyprofilovala pri presune pelotónu z púštnej časti pretekov do Dauhy. V najlepšej skupine nechýbal ani ďalší slovenský reprezentant Michael Kolář, ktorý napokon obsadil 19. priečku s odstupom 13 sekúnd. Juraj Sagan prišiel do cieľa na 39. mieste s mankom 5:26 min.

            „Stále som v šoku, nemôžem tomu uveriť. Som mimoriadne šťastný. V pretekoch to vôbec nebolo jednoduché, mal som namále. Bol som posledným, ktorý chytil čelnú skupinu, čo bolo v konečnom dôsledku rozhodujúce. V záverečnom šprinte som pocítil silný protivietor a do poslednej chvíle som si hľadal pozíciu, keďže bol predo mnou Talian Nizzolo. Napokon som sa po pravej strane dostal pred neho, ale bolo to veľmi tesné. Ďakujem všetkým fanúšikom. Mal som najväčšiu skupinu prívržencov priamo tu v Katare. Ďakujem aj rodine, manželke Katke aj bratovi Jurajovi, ktorý tiež bol súčasťou týchto pretekov a keď mi šiel po vodu, nasadzoval život. Výbornú prácu v pretekoch pre mňa odviedol tiež Michael Kolář,“ uviedol Peter Sagan v rozsiahlej prvej reakcii pre UCI.

            V histórii majstrovských bojov kategórie mužov, ktorá siaha až do roku 1927, sa stalo len šiestykrát, aby cyklista obhájil dúhový dres majstra sveta. Pred Petrom Saganom to naposledy predtým dokázal Talian Paolo Bettini v sezónach 2006 a 2007.

          • KINDERIÁDA

          • Kinderiáda

            Súťaž 1. – 5. roč.  – za každý ročník 1 chlapec, 1 dievča – disciplíny:  beh na 60 m všetci,

             

            1. roč. – trojskok z miesta  

            2. roč. -  Skok z miesta

            3. roč. – Hod plnou loptou

            4. roč. – Hod kriketkou

            5. roč. – Hod kriketkou

            Na záver štafetový beh – člnkový – za každú školu 4 súťažiaci.

            Dominik Vavrinec – 1. roč. – 3. miesto  v trojskoku z miesta

            Karolína Košťálová – 4. roč. – 3. miesto v hode kriketovou loptičkou

                                                                 2. miesto v behu na 60 m

            Denis Seko  - 2. roč. -  3. miesto skok z miesta

                                                   1. miesto  beh na 60 m

            Jakub Marek – 3. roč. – 1. miesto v hode plnou loptou

        • Medzinárodné dni

          • Medzinárodné dni

          • Medzinárodné dni - Slovensko

            12. október
             

            Medzinárodný deň zborového spevu - Medzinárodný deň zborového spevu vyhlásila Medzinárodná federácia

            pre zborovú hudbu (IFCM) na valnom zhromaždení v roku 1990 v Helsinkách. Deň je príležitosťou prostredníctvom

            hudby prelomiť politické rozdiely a bariéry, rôzne ideológie, náboženské rozdiely a rasovú neznášanlivosť a vyzdvihnúť

            hodnoty solidarity, mieru a porozumenia.

            Svetový deň artritídy - Svetový deň artritídy sa pripomína od roku 2002 a cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti

            o artritíde vo všetkých jej formách, podpora aktivít pre všetkých ľudí s artritídou a podpora starostlivosti a lepšej liečby

            osôb s reumatickými chorobami.

            Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof - Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof

            bol vyhlásený v roku 1989 OSN. Deň je príležitosťou na zvýšenie povedomia o nebezpečenstvách katastrof a podpora

            činností zameraných na prevenciu, zmierňovanie, pripravenosť a znižovanie rizika prírodných katastrof. Medzi

            efektívne spôsoby patrí vzdelávanie, odborná príprava a výmena informácií.

          • Svetový deň duševného zdravia

          • 10. október

            Svetový deň duševného zdravia

            World Mental Health Day

            Globálne trpí duševnými poruchami asi 450 miliónov ľudí a  WHO predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode ich života. Táto nelichotivá štatistika tak celosvetovo umiestňuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity. Podľa najnovších štatistík v krajinách EÚ až 38,2 percenta (skoro 165 miliónov ľudí) zažilo aspoň jednu z duševných porúch v minulom roku. Medzi najčastejšími diagnózami boli poruchy úzkosti, nespavosť, depresia a somatoformné poruchy. Závislosť od alkoholu a drog, porucha pozornosti s hyperaktivitou ADHD a demencia boli tiež rozšírené. Odhady vo vekovej kategórii nad 60 rokov hovoria, že približne 15 percent ľudí vo veku nad 60 rokov trpí nejakou duševnou poruchou. Napríklad demencia, ktorou trpia hlavne starší ľudia, postihuje až 35,6 milióna ľudí celosvetovo. Podľa predpovedí celkový počet ľudí s demenciou sa každých 20 rokov zdvojnásobí, a to na 65,7 milióna v roku 2030 a na 115,4 milióna v roku 2050. Manažment pacientov s duševnými poruchami je náročný nielen z hľadiska zabezpečenia adekvátnej liečby základného ochorenia, ale aj z hľadiska zabezpečenia nevyhnutných ošetrovateľských a opatrovateľských služieb. Ich dostupnosť a fungovanie vytvára predpoklady celkovú pohodu pacienta a jeho rodiny aj v prípade závažných ochorení.

             
            Heslo
            Dôstojnosť pre duševné zdravie
            Dignity in Mental Health

            Svetový deň duševného zdravia prebieha 10. októbra každý rok, s cieľom zvýšiť povedomie o otázkach duševného zdravia na celom svete a mobilizovať úsilie na podporu duševného zdravia.

            Deň poskytuje príležitosť pre všetky zainteresované strany pracujúce na otázkach duševného zdravia hovoriť o svojej práci a čo je ešte potrebné urobiť, aby sa starostlivosť o duševné zdravie stalo realitou pre ľudí na celom svete.

          • Medzinárodný deň starých ľudí

          • Deň starých rodičov

            13. október

             

            Deň starých rodičov vznikol na podnet Američanky Marian Lucille Herndon McQuade, ženy v domácnosti, matky

            15 detí a starej matky 40 detí. Kampaň za ustanovenie tohto sviatku začala v roku 1970 a v roku 1973 Západná

            Virgínia ako prvý štát oslávila tento sviatok. Oficiálne bol vyhlásený v roku 1978 a oslavuje sa prvú nedeľu po Sviatku

            práce v USA. September sa tak stal mesiacom starých rodičov symbolizujúci jeseň života. Cieľom je výzva ľudí,

            aby premýšľali o vplyve starých rodičov na ich životy a na spoločnosť. Deň je príležitosťou ukázať lásku k starým

            rodičom a zas oni majú možnosť prejaviť svoje city k svojim deťom a vnúčatám, podať im pomocnú ruku a podeliť

            sa s nimi o životné múdrosti.