Novinky

          • Kam na strednú školu

          • Dobrý deň,

            V prílohe Vám zasielame pozvánku na výstavu Kam na strednu 2016.

            Kam na strednu 2016 predstavi ziakom zakladnych skol z celeho okresu viac ako 30 strednych skol. Ide o najvacsie stretnutie strednych skol v ramci Trnavskeho kraja.  Predstavenie strednych skol so zakladnym rozmerom stanku (4m2) je zadarmo. Vystava sa uskutocni v Trnave 10-11.11. v Mestskej sportovej hale od 9:00 – 16:00 (v piatok do 13:00).

            Ziakom budu pocas podujatia k dispozicii poradcovia pre spravny vyber strednej skoly (organizacia Navigacia v povolani), na ktorych program ziaci velmi dobre reagovali.

            K dispozicii bude tinedzerska forma anglickeho pub kvizu, ktory sme uz v maji a juni rozbehli v spolupraci s jazykovou skolou Your Choice na priblizne 10 zakladnych skolach po okrese. Ide o lifestylove otazky, kde trojclenne druzstva najprv sutazili v triedach a teraz pripravujeme okresne kolo a vyhlasenie vitazov priamo na podujati . Ziaci zo 7-9.rocnikov si zaziju kopec zabavy a spoluziaci ich pridu povzbudzovat.

            Zaujimavym prvkom programu bude predstavenie projektu First LEGO League, kde bude pre ziakov k dispozicii hrací stôl spolu s Challenge setom ako ukazkou pre buduce timy, 8-10 sád pre stavbu robotov a človek na prezentáciu celeho konceptu pre zakladne skoly.

            Sucastou podujatia bude aj druha linia vystavy pod nazvom Knihy a pribehy 2016, ktora je urcena detom prveho stupna. V spolupraci s kniznicou pripravujeme bohaty program so spisovatelmi, vytvarnikmi a ilustratormi.

            Predstavime projekt trnavskeho intenetoveho radia Bunker pod nazvom Deti detom, kde deti pisu pribehy, ktore radio v spolupraci s umelcami nahra a distribuje na zakladne skoly. Projekt podporuje mesto Trnava.

            S pozdravom Igor Holéczy

            Tel: 0908 727 266

            Národné Kariérne Centrum

            organizátor veľtrhu práce JobSpoTT

            igor@nakac.sk

            www.narodnekariernecentrum.skPredsednictvo logo
            Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ

          • Vznik ČSR

          • Vznik Česko-Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

             
            Zamaľovávanie symbolov monarchie na poštovej schránke v Kolíne dňa 28. októbra 1918

            Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. októbra 1918 päťčlenným Národným výborom v Prahe (ktorého členmi boli štyria Česi a jeden Slovák – „muži 28. októbra“), a to v súčinnosti so zahraničnou akciou Česko-slovenskej národnej rady, ktorá sa už o 4 dni skôr vyhlásila za dočasnú vládu nového štátu. Národný výbor presadil v záujme uchovania verejného poriadku kontinuitu zákonov a vládol prostredníctvom dekrétov. Počiatočným problémom bolo zostavenie česko-slovenského parlamentu. Keďže voľby boli zatiaľ nereálne, bol parlament – Revolučné národné zhromaždenie – poskladaný na základe volieb z roku 1911 do rakúsko-uhorského snemu. Slovensko bolo zastúpené 44 menovanými poslancami. Národný výbor odovzdal svoje právomoci na prvom zasadnutí Národného zhromaždenia 14. novembra 1918, kedy bol prezidentom zvolený Tomáš Garrigue Masaryk, predsedom vlády Karel Kramář, ministrom zahraničia Edvard Beneš a ministrom vojenstva Milan Rastislav Štefánik; tiež bol slávnostne zosadený rod Habsburgovcov a bola prijatá dočasná ústava. Nemci nemali v tomto parlamente zastúpenie (odmietli sa zúčastniť), hoci ich bolo viac ako Slovákov. Na základe povojnovej deklarácie prezidenta USA Woodrowa Wilsona, ktorá hovorí o práve každého človeka na sebaurčenie, sa väčšina sudetských Nemcov hlásila k Nemecku či Rakúsku. Maďari na juhovýchode Slovenska zase k Maďarsku.

            Mierová konferencia v Paríži z januára 1919 uzavrela väčšinu územných sporov. Česko-slovenskú delegáciu viedli Karel Kramář a Edvard Beneš. Konferencia schválila vyhlásenie Československej republiky, rozprestierajúcej sa na území historických krajín českej koruny (Čiech, Moravy a Sliezska) a časti Horného Uhorska (Slovensko a Podkarpatská Rus). Lužice, ktoré Beneš nárokoval na základe príslušnosti Českému kráľovstvu do tridsaťročnej vojny, zostali nemecké. Dohoda potvrdzujúca konferenciu bola podpísaná 10. septembra 1919. Rovnako tak Česko-Slovensko nezískalo ani širšie územie v okolí Bratislavy, dnes patriace Rakúsku, ani rozsiahlejšie oblasti v okolí pohoria Matra a Bük spolu s mestom Miškovec, ktoré si zachovalo Maďarsko. Do novej republiky tak bolo začlenených 6 etnických skupín s rôznymi historickými, politickými a ekonomickými tradíciami.

             
            Česko-Slovensko do roku 1928
             
            Česko-Slovensko po roku 1928

            Problémom boli samotné hranice štátu. S Nemeckom a Rakúskom sa väčšia časť priebehu hraníc vyriešila na základe historického vývoja, saint-germainská konferencia Česko-Slovensku z dôvodu obrany navyše pridelila aj severné svahy Krkonôš (čo sa nakoniec nezrealizovalo). S Maďarskom však žiadne historické hranice neexistovali – tie preto určila spomínaná konferencia v Paríži na základe Benešových 7 memoránd. Aj napriek potvrdeniu zmluvy v Trianone z roku 1920 musela na území zasiahnuť česko-slovenská a rumunská armáda. Vznikol aj spor o územie Tešínska. Z pohľadu historického práva patrilo celé Tešínsko ku krajinám českej koruny, nárok si naň z etnických dôvodov však robilo aj novovzniknuté Poľsko. Po krátkom česko-slovensko-poľskom vojenskom stretnutí bolo Tešínsko rozhodnutím medzinárodnej arbitráže v Spa rozdelené medzi oba štáty. Posledný spor bol ohľadom priemyselne zaostalej Podkarpatskej Rusi, ktorú si nárokovala okrem Česko-Slovenska aj Ukrajinská ľudová republika (1918 – 1919), s ktorou však vtedajšia Podkarpatská Rus vôbec nesusedila (bola oddelená Poľskom a Rumunskom) a tiež Maďarsko. Situáciu opäť musela riešiť česko-slovenská armáda, resp. čs. legionári.

            Ďalšie problémy novovzniknutého štátu boli tiež výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi tzv. historickými krajinami (Čechy, Morava, Sliezsko) a Slovenskom, resp. Podkarpatskou Rusou. Na Slovensko odchádzali českí lekári, učitelia a úradníci. V roku 1919 bola založená Bratislavská univerzita, 1920 Slovenské národné divadlo. Stále sa však časť Slovákov a najmä viac ako 3 000 000 Nemcov a 700 000 Maďarov necítili byť rovnocennou súčasťou republiky a postupne tak narastali vnútorné rozpory.

            Severne od Slovenska existovala aj tzv. Lemko-rusínska republika, ktorej časť obyvateľov sa chcela postupom času pripojiť k ČSR. Prezident Masaryk nechcel po spore o Tešínsko kaziť česko-poľské vzťahy. O túto krajinu však nemal veľmi veľký záujem, a v marci 1920 ju preto zabralo Poľsko.

            Politika nového štátu[upraviť | upraviť zdroj]

             
            Veľký znak republiky Československej (1920 – 1938)
             
            Vlajka Česko-Slovenska v rokoch 1918 – 1920
             
            Vlajka Česko-Slovenska od roku 1920

            Nová ústava z 29. februára 1920 nahradila onú provizórnu z roku 1918. Česko-Slovensko bolo ustanovené ako parlamentná demokracia, riadená parlamentom, ktorý pozostával zo Senátu a Poslaneckej snemovne. Členovia parlamentu boli volení na základe všeobecnej voľby. Parlament mal ako výkonnú tak aj zákonodarnú moc. Až neskôr prešla výkonná moc na vládu a prezidenta. Ten bol volený parlamentom na 7 rokov a menovaný vládou. Ústava umožňovala vláde pomerne veľké právomoci, najmä pokiaľ ide o lokálne problémy. Podľa ústavy bolo Česko-Slovensko unitárnym štátom. V rokoch 1918 – 1928 bolo Česko-Slovensko administratívne rozdelené na 5 samosprávnych krajín/zemí (Českú zem, Moravskú zem, Sliezsku zem, Slovenskú krajinu a Podkarpatskoruskú zem. Centrami jednotlivých krajín boli krajinské mesta. Boli to Praha, Brno, Opava, Bratislava a Užhorod. S výnimkou Slovenska a Podkarpatskej Rusi tak ostatné krajiny nadväzovali na predchádzajúci administratívny model existujúci s určitými menšími úpravami už od stredoveku. V roku 1928 bola krajina Sliezska spojená s Moravskou, aby sa oslabil vplyv nemeckého obyvateľstva. V rokoch 1928 – 1939 sa tak ČSR delila na 4 samosprávne krajiny/zeme: Českú zem, Moravsko-sliezsku zem, Slovenskú krajinu a Podkarpatskoruskú zem. Lokálne problémy si jednotlivé krajiny riešili samy (napríklad súdnictvo). Slovensko a Podkarpatská Rus mali prisľúbenú autonómiu, ktorej sa však v čase tzv. prvej republiky nedočkali, požiadavkám sudetských Nemcov bola vláda ochotná ustúpiť až v roku 1938.

            Obyvatelia sa na základe ústavy považovali za príslušníkov „československého národa“ a oficiálnym jazykom bol „československý“. Vytvoriť pojem československý národ a spojiť tak Čechov a Slovákov v Čechoslovákov bolo nutné najmä pre potreby zahraničnej politiky, pretože štát mal oveľa viac obyvateľov hlásiacich sa k národnosti nemeckej než bolo Slovákov. Ústava zaisťovala menšinám, ktoré však tvorili viac ako 20% populácie, úplnú rovnoprávnosť (používanie svojho jazyka v školách, úradné rokovania...). Táto rovnoprávnosť bola však do istej miery narušená, napríklad tvorbou takých volebných obvodov, kde mali prevahu Česi, či prijímaním iba Čechov a Slovákov do niektorých vojenských útvarov a pod.. Nemci aj napriek tomu mali v štátnej správe vysoký počet volených zástupcov, počet nemeckých základných, stredných i vysokých škôl či vydavateľstiev, a tým aj kníh v nemeckom jazyku bol široko-ďaleko v Európe najvyšší. Národnostné menšiny mohli slobodne zakladať organizácie a rôzne spolky, avšak ich požiadavky na autonómiu bola česká vláda ochotná splniť až pod tlakom v krízovom roku 1938. Vzťah štátu a občanov sa nezakladal na národnostnom, ale na občianskom princípe. Česko-slovenská vláda bola známa najmä pre svoju stabilitu. Základ tvorili politické strany, ktorých vedenie sa dokázalo skoro vždy nejako dohodnúť.

            Okrem obdobia od marca 1926 do novembra 1929, kedy nebola vytvorená koalícia, tvorilo chrbticu vlády päť zástupcov (tzv. „Päťka“), piatich najznámejších strán, ktoré predstavovali: Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu = Agrárna strana, Česko-slovenská sociálnodemokratická strana, Socialistická strana, Národná demokracia a Ľudová strana. Päťka bola vedená Antonínom Švehlom, ktorý bol premiérom takmer celé 20. roky a točila sa až do roku 1938 okolo známych politikov. Nemeckí zástupcovia sa dostávali do vlády od roku 1926, maďarské strany sa i cez silnú agitáciu susedného Maďarska do vlády nikdy nedostali.

          • Projekt "Jednota pre školákov"

          • XIV. ročníka súťaže JEDNOTA FUTBAL CUP.

            "Nadácia Jednota COOP, ktorá je organizátorom  projektu „Jednota pre školákov“, aj vo svojom XIV. ročníku

            pokračuje v úsilí zlepšiť podmienky rozvoja športových aktivít žiakov základných škôl a pomôcť riešiť problém

            ZŠ  - ich vybavenie športovými pomôckami.

                  V rámci tohto projektu naša škola , ktorá sa zúčastnila XIV. ročníka súťaže JEDNOTA FUTBAL CUP obdržala 

            18 ks basketbalových lôpt."

          • Hovorme o jedle

          •                                            Školská jedáleň

                            pri Základnej škole F.E. Scherera, Piešťany

            Pri príležitosti Svetového dňa potravín vyhlasuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Centrum

             rozvoja znalostí o potravinách n. o., v mesiaci október štvrtý ročník týždňa „HOVORME O JEDLE“. 
               
             Cieľom projektu je vyvolávať a podporovať spoluprácu a aktívnu účasť školy pri vzdelávaní detí a mládeže o

             potravinách a dobrých stravovacích návykoch ako súčasti zdravého životného štýlu, o úlohe potravín pri ochrane

             zdravia a ich význame pre tvorbu a ochranu životného prostredia, regionálny rozvoj a zamestnanosť.

            Preto sa školská jedáleň pri Základnej škole F.E. Scherera Piešťany rozhodla v spolupráci s Materskou školou

            zorganizovať pre rodičov detí, ktoré navštevujú toto predškolské zariadenie na Schererovej ulici už druhý ročník

            ochutnávky nátierok spojenej s prezentáciou zdravej výživy, dňa   25.10.2016.

            Rodičia tak budú môcť ochutnať niektoré nátierky, ktoré pre ich detičky pripravujú tety kuchárky na desiatu aj

            olovrant. zároveň ochutnajú aj vybrané dva druhy šalátov, ktoré sa podávajú na obed k hlavnému jedlu.

            Taktiež budú rodičia oboznámení s Programom ozdravenia výživy obyvateľstva – počas jeho realizácie bolo zaznamenané zníženie energetického príjmu, tiež príjmu tukov a sacharidov, naopak zvýšenie príjmu tekutín, hrubej vlákniny, soli a cholesterolu. Ale medzi pozitívne trendy patrí, že energetický príjem je väčšinou optimálny. Zvýšila sa spotreba cereálií, ovocia, zeleniny, deti začínajú jesť aj iné druhy chleba, nelen biely. Stúpa spotreba hydinového mäsa, hovädzieho mäsa a rýb na úkor bravčového mäsa. Je nesporné, že na týchto pozitívnych informáciách majú zásluhu aj školské jedálne.

            V Piešťanoch, dňa, 24.10.2016                                                                Beata Orihelová

                                                                                                                       vedúca školskej jedálne