• Medzinárodný deň bez fajčenia

          • 19.11. Medzinárodný deň bez fajčenia /aj nefajčiarsky deň/ (Medzinárodná únia boja proti rakovine – UICC) .  

            19.11. Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí (Nadácia svetového summitu žien, pripomína sa od 2000) .

            Cieľom je pripomenúť všetkým, že aj deti majú svoje práva na ochranu pred rôznymi formami násilia. Veď práve deti sú tak bezbranné a potrebujú veľa lásky. No žiaľ, nie všetky tak aj môžu žiť. Mnohé existujú v podmienkach ľahostajnosti, nezáujmu, domáceho násilia, psychického a fyzického týrania a zneužívania. Je to smutné a kruté, no takéto prípady nemôžu byť spoločenským tabu, musíme o nich nahlas hovoriť a upozorňovať. Často krát sme však hluchí a slepí. Či už z nezáujmu, alebo zo strachu, privierame oči v domnení, že nás sa to netýka. Nerobme to však. Kto iný môže dieťaťu pomôcť, ak nie my dospelí? Ono samo to na svojich plieckach nezvládne uniesť!

            Hoci legislatíva sa snaží v tejto problematike napredovať, ešte stále u nás chýba celoplošná koncepcia prevencie a pomoci. Fenomén týraných a zneužívaných detí - obetí domáceho násilia je celosvetovo vysoko aktuálnou problematikou. Svetový deň prevencie týrania detí zviditeľňuje v súčasnosti už viac ako 900 organizácií zo 128 krajín sveta. Na Slovensku sa ročne stáva obeťou domáceho násilia až 600 detí.

            Centrum Slniečko 

            Nezisková organizácia Centrum Slniečko – www.centrumslniecko.sk je hlavným koordinátorom aktivít na Slovensku zameraných na prevenciu týrania detí, na detské obete násilia a na dodržiavanie detských práv. Preto každoročne pri príležitosti 19. novembra - Svetového dňa prevencie týrania detí organizuje celoslovenskú kampaň a verejnú zbierku.

            20.11. Svetový deň detí (OSN, UNICEF, podporovaný WHO, vyhlásený v 1954, oslavoval sa v rôznych krajinách v rôznom termíne; v ten deň 1959 Valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu práv dieťaťa, v 1989 prijalo Dohovor o právach dieťaťa).Hoci na Slovensku sa Medzinárodný deň detí oslavuje 1. júna, Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov v roku 1954 všetkým krajinám odporučilo, aby si Svetový deň detí pripomínali 20. novembra."V tento deň by sme si mali pripomínať bratstvo a porozumenie medzi deťmi a mali by sme ho venovať aktivitám s deťmi, myslieť na ich dobro a životné podmienky vo svete,"píše sa o Svetovom dni detí na internetovej stránke detského fondu UNICEF.Dátum 20. november zároveň upozorňuje na prijatie deklarácie o právach dieťaťa v roku 1959 a na prijatie Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989, ktorý priznáva každému dieťaťu práva v plnom rozsahu - vrátane občianskych, kultúrnych, hospodárskych, politických a sociálnych. Tento deň by mal byť venovaný aj podpore záujmov a cieľov Charty a pre lepšie životné podmienky detí vo svete. Keďže deti nemajú možnosť svoje práva uplatňovať a vyžadovať, kontrolou realizácie tejto medzinárodnej legislatívnej normy je poverený Výbor pre práva dieťaťa pri OSN. V roku 2000 načrtli lídri sveta rozvojové ciele milénia, ktoré siahajú od zníženia extrémnej chudoby, cez zastavenie šírenia HIV/ AIDS až po zabezpečenie základného vzdelania pre všetkých do cieľového roku 2015. Ciele milénia sú pre celé ľudstvo, ale až 6 z 8 bodov sa priamo vzťahujú na deti.

             

          • Deň boja za slobodu a demokraciu

          •  

            17. november

            Od roku 2001 na Slovensku 17. november slávime aj ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu.

            17. november, Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciu

            V tento deň si pripomíname dve historické udalosti. Jednu z roku 1939 a druhú z obdobia o šesťdesiat rokov neskôr, z roku 1989. Sedemnásteho novembra 1939 nacisti v reakcii na demonštrácie uzavreli české vysoké školy, popravili 9 študentov a viac ako 1 000 ich poslali do koncentračných táborov. Predchádzali tomu udalosti vo vtedajšom protektoráte Čechy a Morava. Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa. Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciuNa potlačenie demonštrácií boli použité strelné zbrane. Na následky zranení podľahol aj jeden z účastníkov demonštrácie, študent Karlovej univerzity Jan Opletal. Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické. Ako spomienka na tento deň bol o dva roky na 17. november vo Veľkej Británii vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciuPodobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien.

            V deň študentstva 17. novembra 1989, v deň uctenia pamiatky smrti Jana Palacha, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi na protest sovietskej okupácie upálil, sa rovnako ako po iné roky konala manifestácia, organizovaná Socialistickým zväzom mládeže. Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciuPochod bol plánovaný niekoľko mesiacov vopred a bol povolený mestským výborom KSČ. Funkcionári vopred vytýčili trasu pochodu, pričom miestne Zbory národnej bezpečnosti dostali za úlohu zaisťovať pokojný priebeh celej manifestácie.

            Oslavy dňa študentstva v Prahe sa zmenili na demonštráciu proti komunistickej vláde. Po prejavoch študenti začali pochod na Vyšehrad.Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciuNa národnej triede ich zastavil policajný kordón, kde sa asi 2000 študentov dostalo do izolácie medzi dva oddiely zásahových jednotiek. Manifestujúci študenti sa napriek napätej situácii správali pokojne, nejavili žiadne známky agresivity. Študentky na znak pokory rozdávali príslušníkom bezpečnosti kvety. Okolo pol deviatej boli študenti zatlačení smerom k Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciupostranným uličkám, bolo použité vodné delo, obušky a veľa študentov bolo surovo zbitých. Po deviatej bola manifestácia rozohnaná. Nezávislá lekárska komisia neskôr zistila, že bolo zranených 568 ľudí. Študenti umeleckých škôl sa rozpŕchli do pražských divadiel, kde získali podporu hercov. Začalo sa uvažovať o štrajku v divadlách a na vysokých školách.

            Na druhý deň divadlá vyhlásili týždenný štrajk Mnohí komunisti, Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciuvrátane členov ÚV KSČ, i radoví občania boli pohoršení zásahom. Rozšírila sa falošná správa o smrti študenta Martina Šmída, ktorú ihneď v ten večer odvysielalo aj rádio Slobodná Európa. Napätie a rozhorčenie v spoločnosti stúpalo. 19. novembra sa v byte Václava Havla stretli členovia nezávislých iniciatív, kde prevažovali signatári Charty 77. Výsledkom porady bolo ustanovenie Občianskeho fóra (OF), ktoré oficiálne vzniklo o desiatej večer v Činohernom klube. Občianske fórum žiadalo odstúpenie najskorumpovanejších politikov, prepustenie politických väzňov a podporovalo generálny štrajk, ktorý bol ustanovený na 27. november. Toho istého dňa vzniká v Bratislave hnutie verejnosť proti násiliu. Jej najznámejšími predstaviteľmi boli Milan Kňažko a Ján Budaj.

            Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciu

            20. novembra 1989 na väčšine pražských vysokých škôl začína štrajk, poobede sa na Václavskom námestí zišlo cez 100.000 ľudí. O deň neskôr sa pridali k štrajku ďalšie vysoké školy a na Václavskom námestí sa konala prvá manifestácia Občianskeho fóra. K zhromaždenému davu (asi 200 000 ľudí) prehovoril po prvý krát Václav Havel. Nasledovalo niekoľko masových demonštrácií po celej republike, ktoré vyvrcholili dňa 27. novembra v generálnom štrajku s heslom „Koniec vlády jednej strany!“. Až generálny štrajk prinútil komunistickú moc k skutočným rokovaniam s Občianskym fórom a Verejnosťou proti násiliu. Výsledkom rokovaní bola dohoda, že federálna vláda sa 3. decembra predstaví v novom zložení a vo svojom programovom vyhlásení poskytne záruky, že je pripravená vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie slobodných volieb, slobody zhromažďovania a spolčovania, slobody prejavu a tlače, zrušenie štátneho dozoru nad cirkvami a zmenu branného zákona. Zároveň sa federálna vláda zaviazala odsúdiť vojenskú intervenciu piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 a predložiť Federálnemu zhromaždeniu návrh ústavného zákona, ktorým sa rušila vedúca úloha Komunistickej strany. Okrem toho mala presadiť vo Federálnom zhromaždení vznik komisie, dohliadajúcej na vyšetrovanie udalostí 17. novembra a zaručiť voľný vstup predstaviteľov Občianskeho fóra do masových médií.

            Deň študentov, Deň boja za slobodu a demokraciu

            V dňoch 29. a 30. novembra 1989 rokovala delegácia Verejnosti proti násiliu s predstaviteľmi vtedajšej slovenskej vlády o zmenách v slovenskej vláde. Na rozdiel od federálnej vlády, ktorej predstavitelia kládli v ďalších rokovaniach tvrdý odpor, predstavitelia slovenskej vlády vyprázdňovali pozície bez veľkého odporu, čo im umožňovala aj deklarovaná stratégia vedenia Verejnosti proti násiliu, ktoré sa v tejto fáze nechcelo podieľať na moci, ale zamerať na kontrolu jej výkonu.

            10.decembra 1989 vymenoval prezident ČSSR Gustáv Husák novú „vládu národného porozumenia“ a vzápätí abdikoval. 29. decembra bol komunistickým parlamentom zvolený za prezidenta Václav Havel a v júni 1990 sa konali prvé slobodné voľby.

            Udalosti 17. novembra 1989 v konečnom dôsledku priniesli našej spoločnosti slobodu a demokraciu, ktorá nám 40 rokov chýbala. Spoločenské zmeny mali širší rámec a súviseli najmä s koncom „studenej vojny“ medzi dvoma súperiaci veľmocami ZSSR a USA.

            Ak ešte stále neviete, prečo si Deň boja za slobodu a demokraciu zaslúži úctu každého z nás, prinášame vám krátke zhrnutie toho najdôležitejšieho.

            Dôvod číslo 1.: Sloboda slova. Môžeme si povedať na plné ústa komu chceme, čo chceme, kde chceme a ako chceme bez toho, aby sme boli falošne obvinení a uväznení na neurčito. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 2.: Sloboda tlače. Médiá môžu informovať pravdu o rozkrádaní a kriminalite bez toho, aby boli falošne obvinené, zrušené a novinári uväznení na neurčito. 
            V socializme takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 3.: Sloboda internetu. Možno vám to znie zvláštne, ale vďaka 17. novembru 1989 máme slobodný internet bez cenzúry a blokovania. Opakom je komunistická Čína, kde síce internet majú, ale pod drobnohľadom štátnych úradov, ktoré blokujú najväčší vyhľadávač google len preto, aby si občania nenašli pravdu o demokracii. Len vďaka slobodnému internetu si vieme nájsť prácu, bývanie, životného partnera či záznam z tlačovej konferencie rýchlo, komfortne a za niekoľko minút. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 4.: Sloboda zhromažďovania. Niečo sa nám nepáči? Stačí ohlásiť verejné zhromaždenie, napríklad na protest proti gumeným medvedíkom a môžeme veselo či hlučne pochodovať naprieč ulicami. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 5.: Sloboda podnikania. V minulosti bolo všetko štátne. Ak ste boli šikovní, alebo ste mali skvelý nápad ako zarobiť, mali ste smolu, pretože súkromné podnikanie neexistovalo. V lepšom prípade si váš nápad osvojil štátny podnik, ktorého ste boli zamestnancom a vám udelili trápny metál, v horšom prípade vám ostali len oči pre plač. Tak či onak na vašej šikovnosti zarábali iní. Ak ste sa proti tomu ohradili, ihneď ste boli považovaní za potenciálnu hrozbu štátu a na krk vám dýchala tajná služba, prípadne väzenie.
            Dnes sa o šikovných ľudí a skvelé nápady firmy a trhy doslova bijú. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 6.: Sloboda cestovania. Dnes môžeme slobodne cestovať po celom svete bez toho, aby sme štátnym úradníkom museli vysvetľovať cieľ našej cesty, ako dlho sa tam zdržíme a s kým sa budeme stretávať. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 7.: Sloboda vierovyznania. Môžeme byť kresťania, moslimovia, židia, budhisti, či byť súčasťou sekty Vesmírni lidé bez toho, aby nás za to štátne úrady prenasledovali, väznili, či posielali do pracovných táborov. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 8.: Sloboda výzoru. Chlapci môžu mať dlhé vlasy, dievčatá holé hlavy a všetci môžeme mať náušnice a pírsingy všade tam, kde sa nám to zapáči. A nikto z nás za to nepôjde do väzenia. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

            Dôvod číslo 9.: Sloboda sexuality. Aj keď je naša spoločnosť stále konzervatívna, môžeme verejne priznať, že sme gayovia či lesbičky, a to bez toho, aby nás označili za psychicky narušených jedincov a uväznili na neurčito. 
            V socializme ľudia takúto možnosť nemali.

             

          • Deti deťom

          • 22.11. o 9,00 h MsKS organizuje X. ročník hudobno-zábavného programu Deti deťom - Aj my sa vieme zabávať- MORE.

            Účinkujú: Divadlo AGAPÉ, LENKA DEBNÁROVÁ a CRAZY CHICHI – predstavenie MORE

             

            Divadlo AGAPÉ:

            Martin Žák

            V roku 2005 vyštudoval VŠMU odbor bábkoherectvo. V roku 2008 založil Divadlo Agape. Špecializuje sa na tvorbu pre deti, mládež ale aj širokú verejnosť. Od roku 2009 je dramatoterapeutom v DSS a ZPB Merema v Modre kde s klientami zariadenia vytvára predstavenia s ktorými cestuje.

            Fascinuje ho divadlo ako terapia a verí, že humor a láska sú tie správne hodnoty, ktoré môžme vniesť do každého predstavenia. Jeho práca ho veľmi baví a zároveň je to aj jeho koníček.

             

             

            Divadlo AGAPÉ vystúpi s predstavením More      http://martinzak.sk/portfolio/more/

            Toto divadelné predstavenie je splnený sen jedného klienta, Lacka Garaja, ktorý mal 34 rokov a nikdy nevidel more. Jeho zdravotný stav nebol natoľko dobrý aby k moru mohol ísť.

            Preto sme si vytvorili more z maliarskeho igelitu a morské živočíchy z obyčajných plastových sáčkov a odpadu. Na krásnu hudbu nám zrazu divadelné more ožilo.

            Toto predstavenie zoberie diváka do sveta fantázie a navodí mu nádhernú letnú atmosféru.

            „Ako more príma ľudí a nerobí rozdiely, tak by sme sa mali prijímať aj my ľudia.“

            Dĺžka trvania

            20 minút

             

          • Testovanie piatakov

          •  Systém e-Test sme aktívne využili aj v rámci prípravy svojich žiakov na celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka ZŠ (T5-2017), ktoré sa uskutoční papierovou formou 22. novembra 2017. NÚCEM umožnil základným školám, ktoré vyhrali licencie pre systém e-Test, zrealizovať prípravu žiakov na T5-2017 elektronickou formou (E-Testovanie 5-2017).

            Do E-Testovania 5-2017 bolo možné zapojiť na našej škole toľko žiakov 5. ročníka, koľko máme pridelených žiackych licencií pre systém e-Test.

            E-Testovanie 5-2017 sa uskutočnilo 8. novembra 2017 (streda) na našej škole.

          • Gratulujeme !!!

          •  

            Gratulujeme !!! Náš bývalý žiak 

             

            Lukáš Lacko; Slovak open; tenisSlovenský tenista Lukáš Lacko sa teší po vyhratom zápase finále dvojhry mužov na turnaji ATP Challenger Tour Peugeot Slovak Open 2017. Bratislava, 12. november 201712. novembra 2017

            Lukáš Lacko získal tretí titul v Bratislave na Slovak open

            BRATISLAVA 12. novembra (WebNoviny.sk) – Slovenský tenista Lukáš Lacko sa stal víťazom dvojhry na turnaji ATP Challenger Tour Peugeot Slovak Open v NTC v Bratislave (dotácia 106 000 eur + hospitality, tvrdý povrch v hale).

            Lacko nasadený ako ôsmy vo finále zdolal turnajovú štvorku Rumuna Mariusa Copila za

            94 minút 6:4, 7:6 (4). Premenil druhý mečbal v tajbrejku druhého setu. Víťaz si odniesol šek na nezdanených 15 270 eur a do rebríčka ATP mu pribudne 110 bodov. Zdolaný finalista sa poteší z 8990 eur brutto a 65 bodov. Čerstvo 30-ročný Lacko vo „vzájomke“ s 27-ročným úspešným obhajcom finálovej účasti v Bratislave Copilom zvýšil na 3:1.

          • Deň červených makov

          • Deň vojnových veteránov alebo Deň veteránov alebo aj Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra.

            11. november bol vybraný symbolicky, pretože tento deň roku 1918, vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerieSpojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje 1. svetovej vojny. Hlavnými signatármi prímeria boli vrchný veliteľ spojeneckých síl maršal Ferdinand Foch a nemecký zástupca Matthias Erzberger.

            Deň veteránov je skôr americký termín, v Spojenom kráľovstve sa tento deň pripomína ako Deň prímeria. Druhá nedeľa v novembri, najbližšia 11. novembru je Dňom spomienok (Remembrance Day).[1]

            Tradícia osláv konca 1. svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí dňa prímeria, 11. novembra 1919, keď sa tento deň pripomínal v LondýneParíži aj ďalších mestách dohodových štátov. Americký prezident Woodrow Wilson v tom roku oficiálne vyhlásil 11. november za Deň prímeria. Oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926. Roku 1954 premenoval Kongres Deň prímeria na Deň veteránov.

            Symbolom Dňa veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Symbol má pôvod v básni „In Flanders fields“ (doslova „V poliach Flámska“), ktorú v roku 1915 napísal kanadský chirurg John McCrae, ktorý slúžil na západnom fronte, neďaleko belgického mesta Ypres. Vlčí mak ako symbol pre padlých vojakov 1. svetovej vojny prvý raz použila americká profesorka a humanistka Moina Michaelová. V roku 1921 zvolil bývalý veliteľ britských expedičných síl poľný maršal sir Douglas Haig ako predseda Nadácie veteránov vlčí mak za symbol pre zbierku na pomoc vojnovým veteránom a invalidom.[1]

             

          • Medzinárodný deň študentstva

          • Medzinárodný deň študentstva

            17.november je Dňom boja za slobodu a demokraciu, no netreba zabudnúť, že je predovšetkým Medzinárodným dňom študentstva. Deň je oslavou študentov, ktorí sú považovaní za predpoklad rozvoja spoločnosti. V tento deň si pripomíname udalosti z roku 1939, kedy študenti vyšli do ulíc Prahy, aby protestovali proti nacistickej okupácii. Bola to reakcia na zastrelenie študenta medicíny Jana Opletala. Výsledkom akcie bolo deväť popravených vodcov, zavreté všetky vysoké školy a viac ako 1200 študentov bolo deportovaných do koncentračných táborov. V roku 1989 študenti vyšli opäť do ulíc a demonštrovali proti socializmu. Tento krát boli úspešní.

             

             

          • Tolerancia

          • Tolerancia (znášanlivosť)  16.11.

            Tolerancia (po lat. tolerore = strpieť) je:

            • spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý nie je zdieľané
            • uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú

            Termín, ktorý sa prvý raz objavil v 15. storočí (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).

            V dnešnej dobe (minimálne od 18. storočia, kedy sa rozšíril boj proti fanatizmu) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.

            Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo Johnna Lockoa Pojednanie o tolerancii (1687 – 1688), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.

             

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Svetový deň dobrosrdečnosti

          • Testovanie žiakov 5. ročníka

          • Dnes je na našej škole testovanie žiakov 5. ročníka elektronickou formou. Testuje sa slovenský jazyk a literatúra a matematika. Celoslovenské testovanie v listinnej forme bude 22.11.2017

          • Svetový deň dobrosrdečnosti, medzinárodný deň nevidomých

          • Deň Guinnessových rekordov

            Svetový deň dobrosrdečnosti Svetový deň dobrosrdečnosti bol

            vyhlásený na 3. konferencii Svetového hnutia dobrosrdečnosti v Singapure 17.–18.11.2000. Podstatou je

            inšpirovať jednotlivcov k väčšej láskavosti a dobrosrdečnosti, prekonať hranice svojej kultúry, rasy, náboženstva

             

            a spojiť národy k vytvoreniu lepšieho sveta.

            Medzinárodný deň nevidomých - Medzinárodný deň nevidomých

            sa oslavuje v deň, keď sa v roku 1745 narodil Valentin Haüy, zakladateľ prvej školy pre nevidiacich v Paríži.

            Deň sa pripomína od roku 1946 a jeho cieľom je zlepšiť podmienky života nevidiacich, zlepšiť ich zručnosti

             

            pre zamestnanosť a zapojiť ich do spoločenského života.

            Deň Guinnessových svetových rekordov – Guinnessova

             kniha rekordov vyšla prvýkrát v roku 1954. Obsahuje zbierku svetových rekordov, ľudských úspechov

            a extrémov prírody. 12.11.2004 sa predal  100 000 000. výtlačok tejto knihy. Deň Guinnessových svetových

             

            rekordov sa oslavuje od roku 2005  a inšpiruje ľudí k pokusom o prekonanie rekordov.

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Svetový deň dobrosrdečnosti

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt guinessove rekordy 

          • Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu a Svetový deň slobody

          • Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu 

            je spomienkou na obete Krištáľovej noci v Nemecku. Počas nej v roku 1938 bolo desivým besnením príslušníkov SS a SA zavraždených viac ako 90 Židov a stovky ťažko ranených. Ulice boli zaplnené sklenými črepinami z výkladov, okien židovských domov, bytov, obchodov a synagóg. Následne bolo 30 000 Židov zatknutých  a deportovaných do koncentračných táborov. Pri tejto príležitosti sa konajú podujatia na pripomenutie týchto  hrôz s cieľom varovať pred ich opakovaním a na protest proti súčasnej forme fašizmu a antisemitizmu.

             

            Svetový deň slobody –

            Svetový deň slobody vyhlásil bývalý americký prezident George Bush v roku 2002. V tento deň roku 1989 bol zbúraný Berlínsky múr a ukončený komunistický útlak. Deň je oslavou víťazstva nad komunizmom, oslavou sily slobody a demokracie, oslavou ľudských práv, slobôd a ľudskej dôstojnosti.

            http://www2.teraz.sk/usercontent/photos/7/e/6/3-7e61a5261d9d77e023da76b20096c5da551bd437.jpg