Svet si v tento deň pripomína utrpenie šiestich miliónov Židov, ktorí boli obeťami holokaustu počas druhej svetovej vojny. Vyhlásilo ho Valné zhromaždenia OSN 1. novembra 2005 na počesť oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim) v roku 1945. V tento deň je potrebné si uvedomiť poučenie z tejto tragédie, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať.
Novinky
Deň Holokaustu
Rekonštrukcia školskej jedálne - výmena okien
Ďakujeme predstaviteľom mesta a poslancom.
Začali sme nový školský rok
Vážený/á pán...,vážení hostia, ctený pedagogický i nepedagogický zbor, drahí rodičia, milí naši žiaci!
Čas letných prázdnin sa dnešným dňom definitívne skončil. Áno, sme oddýchnutí, plný krásnych zážitkov, nových skúseností a priateľstiev. No i ten najpútavejší román má svoj začiatok a má aj koniec. A tak, aj my učitelia, aj Vy, milí naši žiaci/študenti, sa po tomto krásnom čase znova stretávame. Začína nový školský rok a ja verím, že bude naplnením našich predsavzatí a plánov do budúcnosti.
Pre väčšinu z nás je tu všetko okolo v priestoroch našej školy dobre známe a už sa tešíme na krásne
príbehy a zážitky z prázdnin, ktoré si dychtivo vyrozprávame. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na Vás,
milí naši prváčikovia/prváci SŠ, ktorí vstupujete do týchto krásne vyzdobených priestorov školy po prvýkrát. Verím, že tu nájdete nových priateľov a získate trvalé vedomosti, ktoré budete môcť úspešne zúročiť vo vašom ďalšom živote. Veď škola je miestom, kde my učitelia a Vy, naši milí žiaci, tvoríme jeden celok a kde vzdelanie, pochopenie a vzájomná tolerancia sú základom nášho spolužitia. Ako povedal známy aktivista za ľudské práva a neskorší prezident JAR Nelson Mandela: „ Vzdelanie je najsilnejšia zbraň, ktorú môžeme použiť , aby sme zmenili svet.“ Ja dodám, je potrebné meniť ho, a to najmä k lepšiemu.
Úspešní ľudia hovoria, že ich dobré výsledky v živote sa skladajú z piatich percent talentu a z deväťdesiatich piatich percent tvrdej práce. A je to práve učiteľ, ktorý sa snaží vo Vás prebudiť záujem budovať si svedomitou prácou a s nasadením tých zvyšných deväťdesiat päť percent úspechu.
Som veľmi rád/a, že učitelia sa vo svojej práci snažia túto životnú filozofiu dôsledne napĺňať.
Naše povolanie je naozaj poslaním, ako sa často o ňom hovorí. Aj preto veľmi úprimne želám svojim
kolegyniam a kolegom, aby sa im v náročnej učiteľskej práci na novom pracovisku darilo.
A čo popriať v novom školskom roku nám všetkým, ktorí tvoríme jeden veľký živý organizmus - žiakom a učiteľom? Vám, milí moji kolegovia, vravím: „ Deti síce zatvárajú oči pred radami, ale otvárajú ich pred skutočnými nefalšovanými životnými vzormi.“ Učme ich teda obetavosti, pracovitosti, láske, poctivosti a tolerancii. Učme ich trpezlivo „kráčať za vzdelaním krok za krokom“. No naučme ich aj vážiť si dobro, úprimnosť, obetavosť, spravodlivosť a lásku, ktoré dávajú životu pravý zmysel. Ukážme svojim žiakom, že si každú ich snahu naozaj ceníme a pomôžeme im tým získať si odvahu, aby si s problémami vždy poradili. A Vy, milí naši žiaci/študenti, verte nám, že svoju prácu robíme radi a s láskou a že každé vaše uznanlivé a chápavé gesto je pre nás najväčším ocenením našej nie vždy docenenej práce. Nech porozumenie, tolerancia a pochopenie sú našimi najmocnejšími spojencami na spoločnej ceste za vzdelaním.
K tomu nám všetkým v novom školskom roku prajem len to najlepšie.
riaditeľka školy
Krúžky v našom CVČ
CVČ pri ZŠ F.E. Scherera, ul. E. F. Scherera č. 40, 92101 Piešťany
PONUKA KRÚŽKOV
pre šk. rok 2018/2019
Výtvarné techniky pre 1. – 4. roč.
Aranžovanie pre 4. – 9. roč.
Turistika
Počítače
Florbal
Športové hry
Pohybové hry
Stolný tenis
Moderný tanec
Varenie pre 5. – 9. roč.
Ďalšie krúžky ponúkne škola.
Fit park
- 3
Dodržujte prevádzkový poriadok !
Nazbierali sme 16 mechov vrchnákov pre Leu Jesenskú z Banky
Začíname 8,00 hod. 03.09.2018
Školský rok 2018/19 začína 03.09.2018 (pondelok) a končí 28.06.2018 (piatok)
Termín prázdnin šk. rok 2018/2019
Jesenné 31. október - 02. november
Vianočné 23. december - 07. január
Polročné 01. február 2019 piatok
Jarné Trnavský kraj 25. február - 01. marec
Veľkonočné 18. apríl - 23. apríl
Letné 01. júl - 31. august 2019
02. september 2019 pondelok nový šk. rok
Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra
Ústava Slovenskej republiky
Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter PellegriniPolitické strany v Národnej rade
SMER-SD · SaS · OĽaNO – NOVA
SNS · ĽSNS · SME RODINA
MOST – HÍD · #SIEŤ1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 20201993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994
1998 · 2002 · 2006
2010 · 2012 · 2016Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupinaÚstava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 (zákon č. 460/1992 Zb.) je súčasná ústava Slovenskej republiky. Prijatá bola 1. septembra 1992 ústavným zákonom č. 460/1992 Zb., účinnosť nadobudla 1. októbra 1992, s výnimkou niektorých ustanovení uvedených v článku 156, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1993.
Ústava Slovenskej republiky je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola celkovo 19-krát, a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z. z., 9/1999 Z. z., 90/2001 Z. z., 90/2001 Z. z., 140/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 463/2005 Z. z., 92/2006 Z. z., 210/2006 Z. z., 100/2010 Z. z., 356/2011 Z. z., 232/2012 Z. z., 161/2014 Z. z., 306/2014 Z. z., 427/2015 Z. z., 44/2017 Z. z., 71/2017 Z. z. a 137/2017 Z. z.
Obsah
Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, polylegálna, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.
- Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
- Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
- Polylegálnou je preto, lebo ústavná matéria je tvorená a rozptýlená do viacerých právnych dokumentov.
- Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
- Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
- Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
- Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.
Ďalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.
Ústavný vývoj na území Slovenska
Ústavný vývoj na území Slovenska môžeme sledovať od 4. marca 1849, keď rakúsky cisár František Jozef I. vydal oktrojovanú Stadionovu ústavu – prvú ústavu na území Slovenska. Tá na území Slovenska platila len do roku 1851, keď bol obnovený absolutizmus (Silvestrovský patent). Nakoniec v roku 1861 bola prijatá Februárová ústava a v roku 1867 Zákonný článok 12 o rakúsko-uhorskom štátoprávnom vyrovnaní.
Po vytvorení Česko-Slovenska 28. októbra 1918 platilo na území Slovenska tzv. ústavné provizórium až do roku 1920, keď bola prijatá Ústavná listina Československej republiky, publikovaná pod č. 121/1920 Sb. z. a n. (zákon, ktorým sa uvádza Ústavná listina Československej republiky). Tá formálne platila na území Slovenska až do prijatia zákona o samostatnom Slovenskom štáte zo 14. marca 1939ústavným zákonom č. 1/1939 Sl. zákonníka. Ústava Prvej slovenskej republiky bola prijatá až 21. júla 1939 ústavným zákonom č. 185/1939 Sl. zákonníka o ústave Slovenskej republiky.
Po druhej svetovej vojne a po nástupe komunistickej strany k moci bola prijatá nová Ústava Československej republiky (1948), nazývaná tiež podľa dňa, keď bola prijatá Ústava 9. mája, publikovaná pod č. 150/1948 Zb. Tá platila až do roku 1960, keď vstúpila do platnosti Ústava Československej socialistickej republiky, publikovaná pod č. 100/1960 Zb., ktorá bola neskôr významne novelizovaná v roku 1968Ústavným zákonom o československej federácii č. 143/1968 Zb.
Ďalšie významné zmeny samozrejme nastali po páde totalitného komunistického režimu, najmä 29. novembra 1989, keď bol zrušený článok 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ Federálnym zhromaždením. Po tzv. pomlčkovej vojne bol v roku 1990 prijatý Ústavný zákon o názve a symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý zmenil „ČSSR“ na „ČSFR“ a „Československo“ v slovenskej verzii na „Česko-Slovensko“. 1. septembra 1992 bola v SNR prijatá súčasná Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) a 25. novembra toho istého roku bol prijatý Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod č. 542/1992 Zb.
Členenie ústavy
Text Ústavy Slovenskej republiky je členený na hlavy, oddiely, články, odseky a písmená. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sú ďalej rozdelené do oddielov. Tie sa členia na články (1 až 156), pričom každý článok sa ešte môže (ale nemusí) členiť na odseky a/alebo písmená.
- Preambula
- Prvá hlava
- Prvý oddiel – Základné ustanovenia (čl. 1 až čl. 7a)
- Druhý oddiel – Štátne symboly (čl. 8 a čl. 9)
- Tretí oddiel – Hlavné mesto Slovenskej republiky (čl. 10)
- Druhá hlava – Základné práva a slobody
- Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia (čl. 11 až čl. 13)
- Druhý oddiel – Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 až čl. 25)
- Tretí oddiel – Politické práva (čl. 26 – čl. 32)
- Štvrtý oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín (čl. 33 a čl. 34)
- Piaty oddiel – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 až čl. 43)
- Šiesty oddiel – Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl. 44 a čl. 45)
- Siedmy oddiel – Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50)
- Ôsmy oddiel – Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave (čl. 51 až čl. 53)
- Tretia hlava
- Prvý oddiel – Hospodárstvo Slovenskej republiky (čl. 55 až čl. 59)
- Druhý oddiel – Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (čl. 60 až čl. 63)
- Štvrtá hlava – Územná samospráva (čl. 64 až čl. 71)
- Piata hlava – Zákonodarná moc
- Prvý oddiel – Národná rada Slovenskej republiky (čl. 72 až čl. 92)
- Druhý oddiel – Referendum (čl. 93 až čl. 100)
- Šiesta hlava – Výkonná moc
- Prvý oddiel – Prezident Slovenskej republiky (čl. 101 až čl. 107)
- Druhý oddiel – Vláda Slovenskej republiky (čl. 108 až čl. 123)
- Siedma hlava – Súdna moc
- Prvý oddiel – Ústavný súd Slovenskej republiky (čl. 124 až čl. 140)
- Druhý oddiel – Súdy Slovenskej republiky (čl. 141 až čl. 148)
- Ôsma hlava – Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv
- Prvý oddiel – Prokuratúra Slovenskej republiky (čl. 149 až čl. 151)
- Druhý oddiel – Verejný ochranca práv (čl. 151a)
- Deviata hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia (čl. 152 až čl. 156)
Preambula[upraviť | upraviť zdroj]
My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:...
Prvá hlava[upraviť | upraviť zdroj]
V prvom oddieli prvej hlavy je upravený základný charakter štátu (Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.) a tiež vzťah medzi občanmi a štátnou mocou. Sú tu tiež vymedzené základné princípy týkajúce sa štátneho územia, štátneho občianstva, štátneho jazyka, či medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Druhý oddiel upravuje štátne symboly, ktorými sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Tretí oddiel stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
Štátna vlajka Slovenskej republiky
Štátny znak Slovenskej republiky
Hodina deťom
Realizujeme projekty dva v šk. roku 2017/18 s nadáciou
Spolupracujeme s UNICEF
Fit park
Fit park je z projektu mesta Piešťany už pripravený. Ďakujeme!
Prímestský tábor v dňoch 02.07. do 13.07.2018
Netradičné otvorenie školského roka pre žiakov II.-IV. ročníka
pred domom umenia 05.09. 2018 o 9,00 hod. Žiaci II. stupňa budú mať v areály školy Európsky týždeň športu.
Začiatok školského roka 03.09.2018
Prihláste žiakov do školského klubu. Uhradte poplatky za stravu v školslej jedálni. Začiatok stravovania
v školskej jedálni je 04.09.2018
SNP
Slovenské národné povstanie alebo SNP (ďalšie názvy pozri nižšie) bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
Dátum21. august 1968
MiestoČesko-Slovensko
VýsledokKapitulácia Česko-Slovenska podpísaním Moskovského protokolu Koniec reforiem Pražskej jari, víťazstvo konzervatívneho krídla KSČ presadzujúceho normalizáciu.Vojenská okupácia územia do roku 1991Vystúpenie Albánska z Varšavskej zmluvy
Casus belli:Snaha potlačiť reformný proces v komunistickej strane Česko-Slovenska
Protivníci
Varšavská zmluva: Sovietsky zväz Poľsko Maďarsko Bulharsko NDR (zúčastnila sa len čiastočne) Česko-SlovenskoPodporované: Rumunsko Juhoslávia Albánsko
Velitelia
Leonid Brežnev Ivan Pavlovskij Andrej Grečko Alexander Dubček Ludvík Svoboda Martin Dzúr
Sila
približne 500 000 vojakov (27 divízií)6 300 tankov800 lietadiel2 000 dielpribližne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)vyše 250 lietadiel2 500 až 3 000 tankov
Straty
12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách) 4 mŕtvi (pri nehodách) 2 mŕtvi 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a 500 zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami
Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, komunistickou stranou označovaný za vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR[1]) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal nasledovnú vojenskú okupáciu československého územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.
V stredu 21. augusta 1968 obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celej krajine (na územie ČSSR vstúpili už v utorok 20. augusta pred polnocou a 21. augusta o 2:00 ráno na Ruzyňskom letisku v Prahe pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 tankov. Operácii velil sovietsky armádny generál I.G. Pavlovskij.
Vedúci česko-slovenskí predstavitelia Dubček, Smrkovský, Černík a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. spriatelených krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra Dzúra a potom aj prezidenta republiky Svobodu do bojov nezasiahla. Podpísanie Moskovského protokolu 26 augusta legalizovalo pobyt vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o socializmus s ľudskou tvárou, obrodného procesu známeho ako Pražská jar. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991. Išlo o vojenskú okupáciu v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde Bezpečnostnej rady OSN.
Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti KSČ (Biľakov pozývací list, vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená železnou oponou na západný a východný blok. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali protesty v NDR (1953) a Maďarsku (1956) kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne bolo mimoriadnymi súdmi odsúdených na smrť stovky odporcov v ČSSR nastúpila politická Normalizácia, ktorú so sebou priniesla Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity. Západné mocností rešpektovali jaltské dohody a zamestnávala ich suezská kríza a tak ich reakcia bola deklaratívna[1].
Kde hľadať pomoc
PIEŠŤANSKÝ TÝŽDEŇ u nás
Vysvedčenia sú rozdané!
Rok sa s rokom zišiel a opäť tu máme záver školského roka. V piatok 29. júna sa i mestom Piešťany mihali stovky vyobliekaných detí, ktoré si v školách slávnostne prevzali vysvedčenia.
Deti zo Základnej školy F. E. Scherera si prevzali prvé vysvedčenia. (Autor: am)Piešťanské školy zvyknú na úvod posledného školského dňa najprv slávnostne vyhlásiť najlepších žiakov, pedagógov, športovcov, víťazov v rôznych zberoch, bodovaniach triedneho poriadku a ďalších aktivít, a to všetko spoločne na dvore či v telocvični. Inak to nebolo ani na Základnej škole F. E. Scherera, kde sa na školskom dvore zišli tamojší žiaci spolu s pedagógmi. Na spestrenie programu vystúpili aj malí školskí tanečníci a nechýbalo ani „vyprevádzanie“ deviatakov tými najmenšími – prvákmi.
A práve prváci si od triednej učiteľky po prvý raz preberali vysvedčenia. Tento významný životný míľnik si nenechali ujsť ani niektorí rodičia a všetko sa poriadne snažili zdokumentovať smartfónmi. Vyobliekané deti z vďaky podarovali svojej „druhej mamičke“ kyticu i čosi sladké pod zub, a potom sa už spolu s kamarátmi vytešovali z prvého vysvedčenia.
Prvácku triedu tvorilo tento rok 24 detí. „Sú skvelí a vie to celá škola. Dostala som ich snáď ako dar. Predtým som mala omnoho zložitejšie triedy, no títo žiaci sú šikovní, tvoriví, radi sa učia, kreslia, píšu, aj tancujú. Všetko robia radi, a to je potom radosť pracovať,“ prezradila triedna učiteľka Monika Vatrtová, ktorá dobre vychádza nielen s deťmi, ale aj s ich rodičmi. Prváci dostali tento rok samé jednotky. „Uvidíme, ako to bude pokračovať ďalej. V druhej triede to bude predsa len o čosi náročnejšie, takže sa aj hodnotenie bude špecifikovať a nie všetci budú mať jednotky. Ale to je v živote prirodzené,“ skonštatovala M. Vatrtová.
Po desiatich mesiacoch tieto šesť až sedemročné deti čaká zaslúžený oddych. „Vydali zo seba maximum. Ako prváci sa museli zoznámiť s novým prostredím, učiteľmi, učením. Určite sú vyčerpaní fyzicky aj psychicky, takže potrebujú načerpať nové sily,“ dodala triedna učiteľka, ktorá sa už teraz teší, že svojich zverencov opäť uvidí v septembri.
(am)
Záver školského roka
- 9
