Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini
Národná rada · Vláda
Politické strany v Národnej rade
SMER-SD · SaS · OĽaNO – NOVA
SNS · ĽSNS · SME RODINA
MOST – HÍD · #SIEŤ
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:
1993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994
1998 · 2002 · 2006
2010 · 2012 · 2016
Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017
Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014
Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014
Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 (zákon č. 460/1992 Zb.) je súčasná ústava Slovenskej republiky. Prijatá bola 1. septembra 1992 ústavným zákonom č. 460/1992 Zb., účinnosť nadobudla 1. októbra 1992, s výnimkou niektorých ustanovení uvedených v článku 156, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1993.
Ústava Slovenskej republiky je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola celkovo 19-krát, a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z. z., 9/1999 Z. z., 90/2001 Z. z., 90/2001 Z. z., 140/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 463/2005 Z. z., 92/2006 Z. z., 210/2006 Z. z., 100/2010 Z. z., 356/2011 Z. z., 232/2012 Z. z., 161/2014 Z. z., 306/2014 Z. z., 427/2015 Z. z., 44/2017 Z. z., 71/2017 Z. z. a 137/2017 Z. z.
Obsah
Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, polylegálna, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.
- Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
- Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
- Polylegálnou je preto, lebo ústavná matéria je tvorená a rozptýlená do viacerých právnych dokumentov.
- Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
- Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
- Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
- Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.
Ďalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.
Ústavný vývoj na území Slovenska
Ústavný vývoj na území Slovenska môžeme sledovať od 4. marca 1849, keď rakúsky cisár František Jozef I. vydal oktrojovanú Stadionovu ústavu – prvú ústavu na území Slovenska. Tá na území Slovenska platila len do roku 1851, keď bol obnovený absolutizmus (Silvestrovský patent). Nakoniec v roku 1861 bola prijatá Februárová ústava a v roku 1867 Zákonný článok 12 o rakúsko-uhorskom štátoprávnom vyrovnaní.
Po vytvorení Česko-Slovenska 28. októbra 1918 platilo na území Slovenska tzv. ústavné provizórium až do roku 1920, keď bola prijatá Ústavná listina Československej republiky, publikovaná pod č. 121/1920 Sb. z. a n. (zákon, ktorým sa uvádza Ústavná listina Československej republiky). Tá formálne platila na území Slovenska až do prijatia zákona o samostatnom Slovenskom štáte zo 14. marca 1939ústavným zákonom č. 1/1939 Sl. zákonníka. Ústava Prvej slovenskej republiky bola prijatá až 21. júla 1939 ústavným zákonom č. 185/1939 Sl. zákonníka o ústave Slovenskej republiky.
Po druhej svetovej vojne a po nástupe komunistickej strany k moci bola prijatá nová Ústava Československej republiky (1948), nazývaná tiež podľa dňa, keď bola prijatá Ústava 9. mája, publikovaná pod č. 150/1948 Zb. Tá platila až do roku 1960, keď vstúpila do platnosti Ústava Československej socialistickej republiky, publikovaná pod č. 100/1960 Zb., ktorá bola neskôr významne novelizovaná v roku 1968Ústavným zákonom o československej federácii č. 143/1968 Zb.
Ďalšie významné zmeny samozrejme nastali po páde totalitného komunistického režimu, najmä 29. novembra 1989, keď bol zrušený článok 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ Federálnym zhromaždením. Po tzv. pomlčkovej vojne bol v roku 1990 prijatý Ústavný zákon o názve a symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý zmenil „ČSSR“ na „ČSFR“ a „Československo“ v slovenskej verzii na „Česko-Slovensko“. 1. septembra 1992 bola v SNR prijatá súčasná Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) a 25. novembra toho istého roku bol prijatý Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod č. 542/1992 Zb.
Členenie ústavy
Text Ústavy Slovenskej republiky je členený na hlavy, oddiely, články, odseky a písmená. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sú ďalej rozdelené do oddielov. Tie sa členia na články (1 až 156), pričom každý článok sa ešte môže (ale nemusí) členiť na odseky a/alebo písmená.
- Preambula
- Prvá hlava
- Prvý oddiel – Základné ustanovenia (čl. 1 až čl. 7a)
- Druhý oddiel – Štátne symboly (čl. 8 a čl. 9)
- Tretí oddiel – Hlavné mesto Slovenskej republiky (čl. 10)
- Druhá hlava – Základné práva a slobody
- Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia (čl. 11 až čl. 13)
- Druhý oddiel – Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 až čl. 25)
- Tretí oddiel – Politické práva (čl. 26 – čl. 32)
- Štvrtý oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín (čl. 33 a čl. 34)
- Piaty oddiel – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 až čl. 43)
- Šiesty oddiel – Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl. 44 a čl. 45)
- Siedmy oddiel – Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50)
- Ôsmy oddiel – Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave (čl. 51 až čl. 53)
- Tretia hlava
- Prvý oddiel – Hospodárstvo Slovenskej republiky (čl. 55 až čl. 59)
- Druhý oddiel – Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (čl. 60 až čl. 63)
- Štvrtá hlava – Územná samospráva (čl. 64 až čl. 71)
- Piata hlava – Zákonodarná moc
- Prvý oddiel – Národná rada Slovenskej republiky (čl. 72 až čl. 92)
- Druhý oddiel – Referendum (čl. 93 až čl. 100)
- Šiesta hlava – Výkonná moc
- Prvý oddiel – Prezident Slovenskej republiky (čl. 101 až čl. 107)
- Druhý oddiel – Vláda Slovenskej republiky (čl. 108 až čl. 123)
- Siedma hlava – Súdna moc
- Prvý oddiel – Ústavný súd Slovenskej republiky (čl. 124 až čl. 140)
- Druhý oddiel – Súdy Slovenskej republiky (čl. 141 až čl. 148)
- Ôsma hlava – Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv
- Prvý oddiel – Prokuratúra Slovenskej republiky (čl. 149 až čl. 151)
- Druhý oddiel – Verejný ochranca práv (čl. 151a)
- Deviata hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia (čl. 152 až čl. 156)
Preambula[upraviť | upraviť zdroj]
My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:...
Prvá hlava[upraviť | upraviť zdroj]
V prvom oddieli prvej hlavy je upravený základný charakter štátu (Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.) a tiež vzťah medzi občanmi a štátnou mocou. Sú tu tiež vymedzené základné princípy týkajúce sa štátneho územia, štátneho občianstva, štátneho jazyka, či medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Druhý oddiel upravuje štátne symboly, ktorými sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Tretí oddiel stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
Štátna vlajka Slovenskej republiky
Štátny znak Slovenskej republiky
