Novinky
Aktivity počas prázdnín
Plavecké preteky
Zúčastnených 6 ZŠ / ZŠ M.R. Štefánika, ZŠ Mojmírova, ZŠ Holubyho, ZŠ Brezová
ZŠ Scherrera, ZŠ Banka /
ZŠ Brezová 32 žiakov
ZŠ Holubyho 27 žiakov
ZŠ Mojmírová 23 žiakov
ZŠ Vajanského 20 žiakov
ZŠ Scherrera 17 žiakov
ZŠ Banka 13 žiakovSpolu 132 žiakov 53 dievčat 79 chlapcov
Úspešnosť jednotlivých škôl
- ZŠ Holubyho 9x I. miesto 2x II. miesto celkom 11 medailí
- ZŠ Vajanského 2x I. miesto 6x II. miesto 7x III. miesto celkom 15 medailí
- ZŠ Mojmírova 3x I. miesto 5x II. miesto 3x III. miesto celkom 11 medailí
- ZŠ Brezová 4x I. miesto 2x II. miesto 4x III. miesto celkom 10 medailí
- ZŠ Banka 1x I. miesto 1x II. miesto 2x III. miesto celkom 4 medaile
- ZŠ Scherrera 1x II. miesto 1x III. miesto celkom 2 medaile
Zaujímavosti z histórie piešťanského múzea
Zaujímavosti z histórie piešťanského múzea
pri príležitosti 90. výročia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a vzniku múzea
Prednáška sa uskutoční v Stálej expozícii Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch v budove Kúpeľnej dvorany (Kursalon), Beethovenova 5
28. júna 2018 o 16. 30 hod.
Vstup voľný
Výsledková listina 6.ročníka „Piešťanskej kinderiády“ 2018
Celkové výsledky škôl :
- miesto: 5. ZŠ Mojmírova 76 bodov
- miesto: 7. ZŠ Brezová 70 „
- miesto: 9.ZŠ Scherera 49 „
- miesto: 1.ZŠ Vajanského 35 „
Talenty 2018
- 4
Výlet do Lešnej- žiaci I. stupňa
- 1
Hodnotenie zberov
Šk. rok 2017/2018
Za zbery: PAPIER spolu nazbieraných 8146kg:
Jednotlivci :
1. Markus Krovina 3.A - 706 kg
2. Adriana Rotáková 9. roč. - 480 kg
3. Patrik Mandúch 7. roč. - 381 kg
Triedy:
1. miesto 7. roč. - 1454 kg priemer na žiaka 80,78 kg
2. miesto 6. roč. - 914 kg priemer na žiaka 70,30 kg
3. miesto 3.A - 1391 kg priemer na žiaka 63,33 kg
GAŠTANY spolu nazbieraných 2030 kg:
Jednotlivci:
1. miesto Patrik Miškov 1. roč. - 405kg
2. miesto Filip Gábor 1. roč. - 222 kg
3. miesto Sofia Ferancová 4. roč. - 162 kg
TRIEDY:
1. miesto 6. roč. 343 kg priemer na žiaka 24,50 kg
2. miesto 3. roč. 389 kg priemer na žiaka 18,52 kg
3. miesto 1. roč. 357 kg priemer na žiaka 14,87 kg
VRCHNÁKY spolu nazbieraných 202kg / 15 mechov/ :
Jednotlivci:
1. miesto Patrik Miškov 1. roč. - 37 kg
2. miesto Oleh Bas 3. A - 27 kg
3. miesto Lucia Ondrisová 4. roč. - každý po 24 kg
TRIEDY:
1. miesto 4. roč. - 26,30 kg priemer na žiaka 1,91 kg
2. miesto 3. A - 40,30 kg priemer na žiaka 1,83 kg
3. miesto 1. roč. – 42,10 kg priemer na žiaka 1,75 kg
BATERKY spolu nazbieraných 160kg:
Jednotlivci:
1. miesto Ondrisová Lucia 4. roč. - 40 kg
2. miesto Samuel Orviský 8. roč. – 27 kg
3. – 4. miesto Marcel Škulec 5. roč. - 24 kg
Andrej Škulec 9. roč. – 24 kg
Triedy:
1. miesto 4. roč. - 51 kg priemer na žiaka - 2,68 kg
2. miesto 8. roč. - 33,10 kg priemer na žiaka - 2,20 kg
3. miesto 5. roč. - 24 kg priemer na žiaka - 1,60 kg
ELEKTROODPAD spolu nazbieraných 277 kg:
Jednotlivci:
1. miesto Richard Buoanne 5. roč. - 8 kg
2. miesto Andrej Škulec 9. roč. - 7 kg
3. miesto Marcel Škulec 5. roč. - 5 kg
Triedy:
1. miesto 6. roč. 16,50 kg priemer na žiaka 1,27 kg
2. miesto 5. roč. 13 kg priemer na žiaka 0,87 kg
3. miesto 9. roč. 10 kg priemer na žiaka 0,62 kg
TONERY, CARTRIGE spolu nazbieraných 884 ks:
Jednotlivci:
1. miesto Marcel Škulec 5. roč. – 171 ks
2. miesto Amdrej Škulec 9. roč. – 154 ks
3. miesto Natália Košťálová 2. roč. – 66 ks
TRIEDY:
1. miesto 5. roč. - 173 ks priemer na žiaka 11,53 ks
2. miesto 9. roč. – 155 ks priemer na žiaka 9,68 ks
3. miesto 2. roč. – 67 ks priemer na žiaka 2,91 ks
BODOVANIE TRIED:
1. miesto za 1. – 4. roč. 1. Roč.
1. miesto za 5. – 9. roč. 6. roč.
TRIEDENIE ODPADU v TRIEDACH:
1. miesto 3.B
TALENTY: 27 ocenených - pripravovali títo pedagógovia:
PaedDr. Gizela Talačová, Mgr. Ita Vašeková, Mgr. Martina Pechová, Mgr. Milena Blažeková, Mgr. Kornélia Kimijanová, Simona Košťálová a Mgr. Ladislav Lacko.
2. roč. – Samuel Kováč,
3.A – Hanka Rybanská , Olívia Černáková, Denis Seko, Matej Brezula, Liliana Dršková, Emma Paračková,
Alexandra Drličková, Sofia Lilien Schlesingerová
3. B – Alex Mihálik
4. roč. – Jakub Marek, Martin Niepel
5. roč. - Rastislav Lekár, Marcel Škulec
6. roč. – Simona Habartová
7. roč. – Daniel Jakubek, Veronika Bagínová
8. roč. – Lívia Vráblová, Rebeka Macháčová, Katarína Juricová, Natália Špiriaková
9. roč. – Timea Maureryová, Miroslava Follnerová, Alexandra Papcunová, Laura Lukáčiková, Pavol Obuch,
Matej Vavrovič
ŠPORTOVCI školy:
za 2. stupeň Daniel Jakubek 7. roč.
Rebeka Macháčová 8. roč.
za 1. stupeň Alexandra Drličková 3.A
Denis Seko 3.A
Článok o nás
Cesta do záhuby: Vyrastá nám generácia, ktorá je už pomaly unavená, aj keď sedí...
Kondícia detí klesá, nekontrolovane priberajú, niektorým chýbajú základné motorické schopnosti
Telocvičňou jednej z piešťanských základných škôl sa rozlieha detský krik, silný hlas učiteľa, ostrý zvuk píšťalky. Vzduchom lieta gumový kruh, ktorý sa jedenásť- či dvanásťročný drobizg nahodený do farebných dresov energicky pokúša dostať na stranu súpera. Vidieť, že ich hra baví. Štíhlych aj silnejších. Pri úspechu zaznie halou spontánne nadšenie, tlieskanie, na spotených tvárach sa zjavia úsmevy. „Zápasy“ trvajú krátko. Dve, možno tri minúty. Nie je cieľom deti vyčerpať, ale zabaviť, motivovať, naučiť ich radosti z pohybu, prebudiť v nich tímového ducha, nechať ich vychutnať si dobrý pocit víťazov, ale aj naučiť ich zvládnuť trpkosť prehry. Nič z toho si, samozrejme, zmiešané družstvá chlapcov a dievčat neuvedomujú. Ponorili sa do hry a neúnavne bojujú. Akoby varovné slová odborníkov a tragickej výkonnosti dnešnej mládeže neplatili. Lenže platia. „Nielen fyzická kondícia detí, ale aj prostá koordinácia pohybov išli rapídne dolu,“ hovorí skúsený telocvikár s vyše tridsaťročnou praxou Ladislav Lacko. „V prvých ročníkoch máme žiakov, ktorí sa nevedia rozbehnúť. A keď sa im to podarí, nedokážu zastať. Prosto narazia do steny. To je alarmujúce!“ Počas hodín telesnej výchovy musí byť neustále v strehu, sledovať hlavne silnejších alebo chudších, snaží sa dopredu rozoznať, koľko ešte znesú. „Kontrolujeme všetko, pokožku, či nemajú vpichy, modriny, sledujeme, či nie sú príliš červení v tvári, alebo sa prehnane nepotia, či sa im nepodlamujú nohy, dýchajú správne. Veď dnes niektorí skolabujú aj pri šesťdesiatmetrovom behu! Neraz ich radšej zastavím, hoci oni by radi cvičili ďalej. Museli sme vyradiť viacero disciplín, ktoré by deti nezvládli alebo by im šport znechutili.“
Nezáujem
Tragédia v Spišskej Novej Vsi, kde počas telesnej výchovy zhasol mladý život, otvorila mnoho otázok, ktoré už roky trápia odborníkov, pozornosti verejnosti však unikali. Nielen o tom, či sa dalo smrti 14-ročného chlapca predísť, či je vhodné žiadať od detí výkony v čase vysokých denných teplôt a či ich tlačiť známkovaním do fyzicky náročnejších činností. Ale aj o tom, čo vlastne môžu telocvikári od súčasnej „digitálnej“ mládeže očakávať, prečo je lekárska starostlivosť o deti mimo športových tried sporadická. Alebo ako žiakom zabezpečiť aspoň nejaký pohyb v situácii, keď školy nemajú ani telocvičňu či základné vybavenie. Čo sa s našou mladou generáciou deje? A prečo?
Hodnotenie: Ladislav Lacko a jeho kolegyňa Ita Vašeková nám vysvetľujú, že známkovanie je už iné ako kedysi. Bodovacie tabuľky sú u nich minulosť a hodnotí sa skôr snaha, progres, či ochota aktívne sa zapojiť do činností na hodine.
Ladislav Lacko pracuje s deťmi už desiatky rokov. Ako tenisový tréner dal kvalitné základy nielen synovi Lukášovi, ale aj Dominike Cibulkovej. Pozná úskalia nezáujmu o pohyb nielen zo strany detí, ale aj rodičov. Spomína si na časy mladosti. „Nebolo treba nikoho do športu naháňať. Pohyb bol prirodzenou súčasťou našich životov. Vonku pri hrách i v škole. Dnes je situácia odlišná. Pre mladých sú na prvom mieste mobily, počítače, sociálne siete, na prechádzku v prírode či futbal s kamarátmi im nezostáva čas. Treba ich nútiť, aby vôbec niečo robili. Pred časom sme tu mali aktívnych športovcov - hádzanárov, atlétov, plavcov, futbalistov, hokejistov. To je preč. Teraz, keď máme vybrať niekoho, kto by reprezentoval školu, niet z čoho. Alebo ich musíme prosiť a neraz sa stane, že na súťaž neprídu. Lebo sa im nechce...“ Na tejto škole sú v porovnaní so slovenským štandardom vybavení veľmi dobre. Majú tri telocvične, niekoľko ihrísk, atletickú i bikrosovú dráhu. Riaditeľka zabezpečila verejné osvetlenie areálu a zakázala objekt zamykať. Aby si každý mohol prísť zašportovať. Zbytočne, ihriská väčšinou zívajú prázdnotou.
Opičia láska
„Tých najmenších sa nám darí motivovať, so staršími je to horšie. Ak aj nejakú aktivitu vyvíjajú, po odchode zo školy sa pre nich končí.“ Škola robí všemožné akcie, aby sa žiaci chceli hýbať. Ak zachytia nejaký talent, oslovia rodičov, komunikujú s klubmi. Ale... „Keď som robil trénera, deti chodili na tréningy peši či na bicykli, čo pre ne bola prirodzená záťaž na kĺby a kolená. Dnes ich rodičia vozia autami. Tak sa stane, že mladé talenty v štrnástich kariéru skončia. Opotrebovaní.“ Dospelo to tak ďaleko, že ak majú triedy ísť na kultúrne podujatie dvadsať minút pešo, mamičky sa pýtajú, prečo škola neobjednala autobus.
„Máme dievča, ktoré už v prvom ročníku vynikalo v mnohých oblastiach. Keď sme ho však chceli poslať na súťaž, mamička odmietla. Je škoda, že svoj talent nerozvíja. Deti treba podchytiť čo najskôr. Inak to dopadne tak, že na stredných školách necvičia vôbec.“
Do rozhovoru sa pridá aj riaditeľka Gizela Talačová: „Keď som bola pred dvadsiatimi rokmi v USA, boli tam krásne ihriská, trávniky, preliezačky. Divila som sa, kde sú mladí, deti, prečo ich nevyužívajú a radšej sedia doma. Dnes je to už realita aj na Slovensku. Žiaci si radšej vybavia potvrdenie od lekára, aby boli oslobodení od telesnej. Prečo? Veď drvivá väčšina pedagógov hľadá spôsoby, ako deti motivovať, volia formu hier. A ľudia sa predsa hrajú radi. Nie?“
Najdôležitejšia je známka
Telocvikár a hokejový tréner Marek Bartovic po pätnástich rokoch praxe vníma situáciu ešte horšie. „Deti preferujú vymoženosti modernej doby, o to menej sa však pohybujú. Nehovorím o športe, ale o pohybe vôbec. Často im chýbajú podnety v rodine, usmernenie. Potom je ťažké presvedčiť ich v rámci vyučovania o čomkoľvek.“ Aj on sa vráti do minulosti. „Nám stačila lopta, stromy, prašiaky, bežné detské hry vonku. Boli sme všestrannejší. Dnes, ak niekto nie je v športovom klube, okrem telesnej nerobí nič. Potom sa nemožno čudovať, že pribúda detí s nadváhou, poškodením kĺbov, srdcovo-cievneho systému.“Myslí si, že sme sa vydali zlým smerom. Do popredia sme stavali informačné technológie, ale zabudli sme na ideál známy zo starého Grécka - kalokagatiu, harmóniu duševnej a fyzickej stránky človeka. „Výkonnostné tabuľky, ktoré som niekedy mal, sú dnes nepoužiteľné. Veď deti majú problémy aj s elementárnymi pohybovými činnosťami. Neurobia kotúľ, nemajú silu. Učím ôsmakov, i takých, ktorí aktívne športujú v kluboch. Nezvládnu kľuk ani zhyb a ich pohybový prejav je katastrofálny. Potrebovali by sa naučiť aj vzpriamene chodiť. A rodičia? Tým často viac záleží na známke než na tom, čo ich potomok dokáže. Ak nedostane jednotku, radšej mu zariadia oslobodenie od telesnej.“
Zlý smer: "Do popredia sme stavali informačné technológie, ale zabudli sme na kalokagatiu - harmóniu duševnej a fyzickej stránky človeka," upozorňuje Marek Bartovic.
S dievčatami na vyššom stupni je to boj. Pravidelne si hľadajú dôvody, prečo necvičiť. „Nemôžem sledovať menštruačný kalendár každej a ony to dobre vedia. Nájdu sa také, ktoré si už ani výhovorky nehľadajú, je im jedno, či dostanú zhoršenú známku,“prehodí. „Sedia na lavičke, ale ani spolu nehovoria. Len ťukajú do mobilov.“ Rešpekt k pedagógovi nemajú. „Zažil som absurdnú situáciu, keď žiaci robili reparát z telesnej. Nebolo kam ustúpiť. Mnohí kolegovia však radšej mávnu rukou a hľadajú cestu najmenšieho odporu.“
V rozhovore sa dostaneme aj k prípadu v Spišskej Novej Vsi. Sú situácie, ktorým učiteľ ani pri najvyššej opatrnosti nedokáže zabrániť. Spomínam si na žiačku so zdravotnými problémami, ktorá ani necvičila a na konci hodiny na lavičke skolabovala. Bol som taký šokovaný, že aj ja som bol zrelý na záchranku. Vtedy to dopadlo dobre, ale myslím si, že ak sa trend nezmení, takéto situácie nemusia byť v budúcnosti ojedinelé. Podľa neho je škoda, že lekárske prehliadky už nie sú povinné a vybaviť mimoriadne vyšetrenia alebo dostať lekára na nejaké športové podujatia je doslova vec známostí.
Marek má v zásobe aj niečo pozitívne. „Učím triedu, kde síce nie sú žiadne extra športové talenty, ale deti neuveriteľne chcú, bojujú, napriek neúspechom sa postavia a idú znova. Je to osviežujúce.“Opačných príkladov je, žiaľ, neporovnateľne viac. „Máme v Piešťanoch nové multifunkčné ihrisko. Už sú tam rozbité reflektory a ak tam niekto športuje, sú to chlapi po tridsiatke, štyridsiatke...“
Hlavne bezpečne
Riaditeľ jednej z bratislavských škôl Ján Papuga poukazuje na paradox. Zatiaľ čo záujem detí o cvičenie klesá, ľudia sa k športu vracajú vo vyššom veku. Hlavný problém vidí v nastavení telesnej a športovej výchovy. „Štátny vzdelávací program je fajn, ale na mnoho vecí nemáme prostriedky. Na našej škole deti síce majú k športu skôr pozitívny prístup, ale notoricky necvičiacich nemáme šancu motivovať nijako. Rodičia vybavia. Okrem toho je vyučovanie postavené tak, že niet času na hygienu po telocviku. Starší adolescenti, najmä dievčatá nerady zostanú spotené. Nie všetky školy majú funkčné sprchy.“V kontexte s tragickou udalosťou sa obáva, že teraz sa už učitelia budú báť robiť čokoľvek. „Vôbec sa nebudem čudovať, ak rezignujú na náročnejšie cviky. Naše bezpečnostné normy sú extrémne prísne. Nudná telesná však spôsobí, že deti stratia motiváciu. Pozrite si telocvične na západe - trampolíny, hrazdy, prekážkový beh, americký futbal... To robiť u nás sa rovná byť jednou nohou v kriminále. Už sa nevrhá guľou, nepoužíva medicimbal, vodné športy sa radšej odsúvajú.“
Za prekážku toho, aby deti zlákali na pohyb, pokladá aj slabo vybavené telocvične. Neraz deti cvičia na chodbách, kde sa pedagóg musí obmedziť na najjednoduchšie cviky ako vzpažiť, pripažiť, upažiť... „Paradoxné je, že sa zavádza povinné testovanie prvákov v podmienkach, aké teraz na škole máme. Za lepších podmienok by sa deti v kondícii a zdatnosti nelíšili od tých európskych.“
Dokedy?: Skok cez kozu deti baví, otázkou je dokedy budú mať učitelia odvahu nechať tento cvik v programe hodín telesnej výchovy.
Musia to zvládnuť
Roman Fano, športový lekár, ktorý sprevádzal našu reprezentáciu na šestoro olympiádach a staral sa aj o mládežnícke tímy, nám potvrdzuje, že u detí pribúda obezita, srdcovo-cievne choroby, choroby z preťaženia kĺbov... Pokladá to za fenomén dnešnej doby, ľudia sa vo všeobecnosti hýbu menej. Odmieta tvrdenia, že na všetko vrátane športu treba veľa peňazí. „Zahrať si futbal s kamarátmi alebo sa ísť prejsť do prírody predsa nestojí nič. A práve chôdza je pre zdravie človeka mimoriadne prínosná. Trénujete kardiovaskulárny systém, brušné aj chrbtové svaly, pľúca.“
Nároky kladené na žiakov počas telesnej výchovy musí podľa neho každé zdravé dieťa zvládnuť. „My sme behali tri kilometre do dvanásť minút, slabší štrnásť. Vyrastá nám generácia, ktorá je už unavená, aj keď sedí. Pritom aktívny pohyb pomáha nielen telu, ale aj mysli. Mozog lepšie pracuje, ľahšie sa učíte, ste svieži, šťastnejší.“
Aj on sa už stretol s prípadmi, keď od neho rodičia žiadali, aby potvrdil, že ich deti nemôžu cvičiť. „To prišli za tým pravým, hovorí so smutným úsmevom. Ak to nejde inak, prijal by aj model, kde by deti neboli za výkony na telesnej známkované. Nevidí v tom iný zmysel než ten, že ich aspoň niečo núti zapojiť sa."
Čo na to rodičia?
Je normálne, že vozíme deti do školy či na krúžky autom, - reaguje Jana, mamička s dvoma deťmi na parkovisku pred jednou z petržalských škôl. „Dnes je všetko inak, ako sme zažívali v minulosti. Viac áut, viac kriminality. Deťom sa snažíme pohyb vykompenzovať výletmi počas víkendov. Nesúhlasila by som však, aby sa do noci hrali vonku samy, ako sme to robili my.“ Viacero z mladých dám sa k téme nechcelo vyjadriť, preto sme zamierili na sociálne siete či fórum, kde sa stretáva azda najviac matiek – Modrý koník. Tu sa nám dostalo celé spektrum názorov. „V posledných ročníkoch na základnej som bola asi jediné dievča, ktoré normálne cvičilo. Väčšina mala každý týždeň menzes, bolenie hlavy, nesadol im obed alebo na hodinu ani neprišli,“ hovorí Trenčianka Tamara. Spomína na strednú, kde sa dievčatá vyhýbali i jednoduchému chodeniu po kladine. Radšej na lavičke čítali časopisy. „Určite sa nájde telocvikár tyran, ale pochybujem, že ich je väčšina. Dieťa však doma povie, že učiteľ od neho chce strašné veci, len aby rodičia napísali ospravedlnenku. Potom to vyzerá tak, že kopa pubertiakov chodí vykrivených, lebo sa hýbu akurát prstami po klávesnici.“
Petre z Bratislavy sa nepozdáva prístup rodičov. „Niektorí sú ‚odborníci‘ na všetko. Sami nešportujú, preto to nechcú ani od detí. Všade ich vozia, nosia im tašky, obskakujú ich, stravujú sa s nimi v ‚mekáčoch‘, lejú do nich sladké vody. Ja deti vediem k pohybu, chodia na športové krúžky, jeme poväčšine zdravo.“ Ďalšia poukazuje na zvyšujúci sa počet obéznych detí, strach telocvikárov žiadať od nich šplh, kotúle, skok do výšky... „Rodičia očakávajú jednotky automaticky. Bez výkonu.“ Niektoré z mamičiek nesúhlasia so známkovaním. „Kedysi ma učila telocvikárka, ktorá trénovala aj vrcholových športovcov. Rozdelila nás podľa hmotnosti a výšky. Menší a chudší bežali menej a keď videla, že žiak nevládze, už bola pri ňom a prikázala mu ľahnúť si na trávu. Zdatnejším, naopak, k behu pridala kľuky. Vtedy som ju považovala za extrémne prísnu, dnes sa na ňu pozerám ako na najzodpovednejšiu a najprofesionálnejšiu.“Telesnú by neklasifikovala. „Nejde mi do hlavy, načo sa má dieťa tlačiť do nejakých výkonnostných tabuliek.“ Známkovanie považuje za zbytočné aj Bratislavčanka Veronika. Je alergická na tvrdenie, že by deti inak len sedeli na mobile. „Ak mám doma dieťa, ktoré dobrovoľne neodlepí zadok zo stoličky, určite ho na šport nebude motivovať vrieskajúca maniačka v teplákoch, ktorá odeň bude chcieť, aby bežalo 12 minút. Súhlasím s učiteľskou autoritou, ale neznášam podporovanie vlastného ega na úkor detí. Učitelia hodnotia ich schopnosti, ale nerozvíjajú, neinšpirujú. Rovnaké to je pri hudobnej či výtvarnej výchove. Neučíme deti nadchnúť sa pre čosi, kráse pohybu, rôznorodosti športu. Radšej ich tlačíme do hlúpych atletických tabuliek.“ Posledná z oslovených protestuje: „Moje deti chodia na nemeckú školu a výchovy sú tam hodnotené ako každý predmet - prísne. Stáva sa, že majster v džude či lyžovaní má trojku na vysvedčení, lebo nesplnil limity. Chvíľu trvá zvyknúť si, že dieťa, ktoré zvládne na bicykli 50 kilometrov, má zlú známku. Ale keď sa rodič naučí neriešiť známky, ale reálne výkony, je to v poriadku.“ Tvrdí, že v rodine presadzujú harmóniu ducha a tela a pohyb je pre nich rovnako podstatný ako vzdelávanie.
Myslí si, že práve v súčasnosti je telesná výchova dôležitá a na školách by mali pribudnúť športové dni, výlety do prírody, krúžky. „Som presvedčená, že polená neexistujú. Sú deti, ktoré to nebaví, ale hlavne tie, ktoré k pohybu nie sú vedené... Pritom práve výchovy sú pre ich budúcnosť najdôležitejšie. Učia ich starať sa o svoje telo, chápať morálku, získavajú zmysel pre krásu.“
Deň Beatles
The Beatles boli anglická rokenrolová skupina, ktorá vznikla v roku 1960 v Liverpoole. Skupina účinkovala v rokoch 1960 – 1970. S členmi, ktorými boli John Lennon (gitara a spev), Paul McCartney (basgitara a spev), George Harrison (sólová gitara a spev) a Ringo Starr (bicie a spev), sa stali najvplyvnejšími a najdôležitejšími hudobnými umelcami rockovej doby.[1] Ich hudobné začiatky boli ovplyvnené skiffle, bigbítom a rokenrolom 50. rokov 20. storočia. V čase svojej existencie experimentovali s rôznymi hudobnými štýlmi: od popu, balád a indickej hudby po psychedéliu a hard rock. Často pritom využívali vplyvy z klasickej hudby, a inovatívne nekonvenčné nahrávacie techniky. V roku 1963 ich nesmierna popularita spôsobila fenomén, ktorý dostal názov „Beatlemania“. Hlavný podiel na ich tvorbe malo skladateľské duo Lennon-McCartney. Postupne sa ich hudobná tvorba vyvíjala do komplikovanejších štruktúr. Ich skladby patrili k tým, ktoré sa podieľali na vývoji umeleckých foriem v populárnej hudbe ako aj v kontrakultúre 60. rokov.[2]
Od svojho založenia v roku 1960 si skupina The Beatles začala po prvé tri roky budovať svoju hudobnú kariéru v liverpoolskych kluboch a v Hamburgu. Na basovú gitaru v tom čase s nimi hrával Stuart Sutcliffe. Lennon, McCartney a Harrison spočiatku dlhšiu dobu hľadali hráča na bicie nástroje. Prvým bubeníkom kapely bol Pete Best, neskôr, v roku 1962, ho nahradil Ringo Starr. O ich profesionálny rast sa postaral manažér Brian Epstein, ich hudobným producentom pri nahrávaní bol „Piaty Beatle“, George Martin.
Prvým ozajstným oficiálnym hitom od The Beatles bola v roku 1962 nahrávka piesne „Love Me Do“. Po vypuknutí Beatlemánie v roku 1963 dostala skupina meno „the Fab Four“ (niečo ako „úžasná štvorka“) a začiatkom nasledujúceho roku 1964 sa stali medzinárodnými hviezdami, ktoré boli lídrami ďalšieho fenoménu vtedajšej populárnej kultúry, známeho ako Britská invázia.
Didaktické hry na Lodenici
- 1
Školský výlet do ZOO v Lešnej
Všetci žiaci prvého stupňa idú na školský výlet do zoologickej záhrady v Lešnej.
Vedecký veľtrh v Bratislave
Fakulta matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, Omniveda/Veda nás baví, n. o. a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky bude dňa 14. septembra 2018 v Bratislave organizovať 3. Vedecký veľtrh na námestí pred OC Eurovea so začiatkom od 8,30.
Hlavnou myšlienkou podujatia je nadchnúť deti pre vedu a techniku a ukázať im, že veda tvorí súčasť ich bežného života, a ako im môže pomôcť pri výbere budúceho povolania.
Cieľová skupina sú deti hlavne základných a stredných škôl, ako aj učitelia, rodičia a široká verejnosť.
Podujatie je organizované začiatkom školského roka, kedy deti budú ešte plné elánu chcieť objavovať a spoznávať nové veci.
Príďte s deťmi na výlet plný objavov, pokusov, kvízov a zábavy!
Už teraz sa na vás tešíme!
Všetko nájdete na stránke www.vedeckyveltrh.sk
Poznávací zájazd do Londýna
- 17
Výstava na plote
- 5
EURÓPSKÝ TÝŽDEŇ ŠPORTU
Národné športové centrum tel.: +421 2 322 236 10 IČO: 308 53 923Trnavská 39 fax: +421 2 322 236 15 banka: Štátna pokladnica83104 Bratislava e-mail: office@sportcenter.sk účet: 7000090685/8180www.sportcenter.skVec: Európsky týždeň športu 2018 (23. - 30. september)Vážení priatelia pohybu pre zdravie.Národné športové centrum (NŠC) bolo menované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR národným koordinátorom Európskeho týždňa športu aj pre rok 2018. Úlohou NŠC je koordinovať aktivity v mesiaci september s cieľom motivovať slovenskú verejnosť k aktívnej účasti na športových podujatiach ako aj iných pohybových aktivitách a tým viesť obyvateľov k zdravému životnému štýlu.Európsky týždeň športu (ETŠ) je mladá iniciatíva Európskej komisie, ktorá odštartovala svoju históriu v roku 2015. V minulom roku sa pod hlavičkou #BeActive konalo viac ako 37-tisíc podujatí v 32 krajinách Európy, na ktorých sa aktívne zúčastnilo viac ako 14 miliónov obyvateľov. Na Slovensku bolo evidovaných 598 podujatí s celkovým počtom 155-tisíc účastníkov. Potešilo by nás, ak by sa tento rok zapojilo ešte viac Slovákov.V tejto súvislosti si dovoľujeme osloviť všetky školy na Slovensku s výzvou opäť sa aktívne zapojiť do Európskeho týždňa športu jednoduchou formou zorganizovania športového podujatia pre svojich žiakov a učiteľov v termíne od 23. do 30. septembra 2018 s tým, že v rámci celoeurópskej kampane evidujeme všetky pohybové aktivity v termíne 1.9. - 15.10.2018. Podujatia je potrebné zaregistrovať cez internetovú stránku www.tyzdensportu.sk (odkaz nájdete aj na stránke NŠC www.sportcenter.sk).Všetky podujatia škôl organizované pod hlavičkou #BeActive budú zároveň súčasťou kampane European School Sport Day, ktorá je oficiálnou súčasťou Európskeho týždňa športu 2018.Okrem internetovej stránky budú aktuálne informácie o ETŠ prístupné aj cez Facebook. Ak je Vaša škola aktívna na tejto sociálnej sieti, prosíme, aby ste si pridali náš profil medzi sledované a zdieľali priebežne aktuality o ETŠ uverejnené na FB profile: Národné športové centrum.Zároveň si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste športovú iniciatívu Európskej komisie šírili smerom k ďalším športovým nadšencom a priateľom pohybu pre zdravie.V prípade otázok nás, prosím, kontaktujte na adrese:Národné športové centrum, Trnavská 39, 831 04 Bratislava, tel: 02 / 322 236 13e-mail: beactive@sportcenter.sk.S pozdravom,Mgr. Boris Čavajdariaditeľ NŠC
VEĽKÁ PIEŠŤANSKÁ STANOVAČKA
Velká Piešťanská stanovačka, ktorá sa uskutoční v Campingu Pullmann oproti bývalému kúpalisku na Bankepri Piešťanoch.
Podujatie je zamerané na pobyt deti v prírode, prespanií v stane a opekaní špekačiek, ale tiež užitie si hier po tme s baterkami.
Detská univerzita
Dobrý deň,
Detská Univerzita Komenského (DUK) a Detská Univerzita Komenského Online (DUK Online) štartuje aj toto leto. Jej organizátormi a realizátormi sú Divadlo Aréna, Univerzita Komenského a spoločnosť DATALAN, ktorá sa do unikátneho vzdelávacieho projektu zapojila tým, že Detskú univerzitu Komenského sprístupňuje online aj pre tie deti, ktoré sa či už z časových, geografických, finančných, kapacitných alebo iných dôvodov nemôžu DUK zúčastniť. Slovenský líder v oblasti informačných technológií tak prenáša deťom nové poznatky bezplatne cez internet priamo do detských izieb. Tento rok sa realizuje už 16. ročník DUK a 8. ročník DUK online. Opäť je na čo sa tešiť – popri inšpiratívnych prednáškach a uznávaných profesoroch čaká na deti aj atraktívny program, súťaže a opäť super ceny. Najväčšou výhodou online štúdia je jednoduchá dostupnosť. Vďaka online forme môžu na DUK Online na pár klikov študovať deti z celého Slovenska, dokonca aj v prípade, že sú na prázdninách v zahraničí. Stačí mať pripojenie na internet. Počas predchádzajúcich 7 rokov absolvovalo DUK online 2146 študentov, z toho úspešne ukončilo s diplomom 1188 študentov. V terajšom 8. ročníku sa na online štúdium DUK online prihlásilo už 130 študentov. Pre študentov sú, podobne ako vlani, pripravené aj rôzne súťaže a hodnotné ceny.
Viac v priloženej tlačovej správe,Pekný deň,
Slavka
Rozhovor učiteľov TV a novinárom
Dňa 15. 6. pán Galan uskutočnil rozhovor s pánom Mgr. Lackom a pani Mgr. Vašekovou. Telesná zdatnosť žiakov teraz a v minulosti.
Kinderiáda- 3. miesto
6. ročník Piešťanskej Kinderiády, súťaže družstiev v rôznych atletických disciplínach, pre žiakov 1. – 5. ročníka bol pre nás úspešný i keď počasie nás veľmi neprialo.Všetky športové disciplíny znepríjemňoval silný vietor a občasný dážď. Celkove sme získali krásne 3. miesto.
Výsledky jednotlivých disciplín:
Beh na 60 m: 1. roč. - Nina Poláková 3. miesto a Martin Jaroš 4. miesto
2. roč. – Nina Frederika Drličková a Matúš Kopál obaja získali 3. miesta
3. roč. – Denis Seko 1. miesto a Alexandra Drličková 2. miesto
4. roč. - Alžbeta Kalmanová 3. miesto a Jakub Marek 4. miesto
5. roč. – Karolína Košťálová 2. miesto a Alex Mihálik 3. miesto
Trojskok: 1. roč. – Martin Jaroš 2. miesto a Nina Poláková 3. miesto
Skok z miesta: 2. roč. – Nina Frederika Drličková a Matúš Kopál obaja 4. miesto
5. roč. – Alex Mihálik 1. miesto a Karolína Košťálová 3. miesto
Hod plnou loptou: 3. roč. – Denis Seko 2. miesto a Alexandra Drličková 3. miesto
Hod kriketkou: 4. roč. - Jakub Marek 2. miesto a Alžbeta Kalmanová 3. miesto
Štafeta 4 x 60 m: 3. miesto – Alexandra Drličková, Alex Mihálik, Karolína Košťálová
a Denis Seko
Víťazom srdečne blahoželáme.
Mikesková
4
Poďakovanie