Cieľom organizovaných aktivít je zvýšiť záujem verejnosti o národné a prírodné parky, pripomenúť Európanom význam chránených území pre budúcnosť. Chránené územia sú cennou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva.
Tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. V súčasnosti má Federácia európskych národných a prírodných parkov vyše 441 členov z 36 krajín vrátane Slovenska, prostredníctvom ktorých je prepojených približne 500 chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
Téma tohtoročného Európskeho dňa národných parkov „Biodiverzita a ľudia: priestor pre prírodu?“ vyjadruje spojenie s rokom 2010, ktorý vyhlásila Organizácia spojených národov za Medzinárodný rok biodiverzity.
Rezort životného prostredia si Európsky deň národných parkov pripomenie viacerými podujatiami. Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia SR pripravilo pri tejto príležitosti konferenciu k téme „Fundamentálne a inštitucionálne základy zonácie a chránených území, ktorá sa uskutoční dňa 25. mája o 12.30 h v „Zelenom salóniku“ hotela Dixon, v Banskej Bystrici.
Niektoré správy chránených krajinných oblastí a správy národných parkov, (napríklad Správa TANAP- u) organizujú „ Dni otvorených dverí“. Správa Národného parku Malá Fatra Varín zaktivizuje žiakov škôl regiónu, a aj verejnosť, k spoločnému čisteniu a vyznačovaniu náučných chodníkov v lokalite Štefanová - Diery. Správa NP Malá Fatra pripravila informačnú kampaň pre širokú verejnosť, venovanú propagácii biodiverzity a karpatských národných parkov. Správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty pripravuje slávnostné otvorenie náučného chodníka, špecializovaného na rôzne spôsoby starostlivosti o chránené biotopy. Správa Národného parku Muránska planina usporiada pre žiakov základných škôl regiónu súťaž pre deti, zameranú na znalosti o NP Muránska planina s cieľom podporiť formou súťaže záujem detí o národný park, podnietiť ich k získaniu vedomostí o prostredí, v ktorom žijú.
Na Slovensku máme v súčasnosti 23 veľkoplošných chránených území (národné parky a chránené krajinné oblasti) a 1010 maloplošných chránených území. Celková plocha chránených území Slovenska vrátane ochranných pásiem predstavuje 1 219 952,43 ha, čo je 28,8 % územia SR. Z tohto 944 527 ha pripadá na vlastné chránené územia a 275 425,43 ha na ich ochranné pásma.
Vyhlásených je 9 národných parkov (Malá Fatra, Muránska planina, Nízke Tatry, Poloniny, Slovenský kras, Slovenský raj, Veľká Fatra, Pieninský národný park a Tatranský národný park). Prvým národným parkom bol Tatranský (v r. 1949, ako prvý vo vtedajšom Česko-Slovensku). Zaujímavým faktom je skutočnosť, že prvé cezhraničné chránené územie v Európe bolo vyhlásené práve na Slovensku – na území Pienin, spoločne s Poľskom, v r. 1932.
Národné parky Slovenska sa vyznačujú vysokou biologickou diverzitou, teda rozmanitosťou druhov a ekosystémov. Pre niektoré územia sú typické druhy rastlín alebo živočíchov, ktoré sa vyskytujú len tam. Napríklad vzácny endemit - lykovec muránsky rastie len v Národnom parku Muránska planina.
Symbolom Tatranského národného parku je kamzík vrchovský tatranský. Každý národný park má aj svoje zvláštnosti. Napríklad Tatranský národný park je najstarší a „najvyšší“ (Gerlachovský štít má 2 655 m n m), Pieninský národný park je najmenší, Národný park Nízke Tatry je najväčší a Národný park Poloniny sa rozprestiera na najvýchodnejšom cípe krajiny, na hranici s Ukrajinou a Poľskom (a práve tento park má od r. 1998 prestížne ocenenie Európsky diplom Rady Európy). Na území Národného parku Slovenský kras sa nachádzajú jaskyne zaradené do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Národný park Slovenský raj má vybudovanú unikátnu sieť turistických chodníkov v roklinách.
Na území Národného parku Slovenský raj je 180 jaskýň a priepastí s celkovou dĺžkou 25 786 m. Najznámejšou z nich a jedinou sprístupnenou je Dobšinská ľadová jaskyňa. Pre turistov sú atraktívne nielen prírodné krásy, ale aj „služby“ v parkoch, ako napr. tradičné pltníctvo po Dunajci v Pieninách, či chov polodivokých koní.
Hlavnou myšlienkou Európskeho dňa národných parkov je venovať aspoň jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou kultúrneho a prírodného dedičstva.
