Novinky

          • Deň narsisov

          • Súvisiaci obrázok

            Deň narcisov 2017 sa uskutoční v piatok, 7. apríla 2017.

            Zbierka na boj s ochorením rakovina. Zapoj sa aj Ty!

          • Zber papiera

          • alt

            ZBER PAPIERA       PONDELOK – STREDA 3.4. – 5.4.      od 14,00 hod. – 18,00 hod.

            Pri zadnom vchode do malej telocvične.

             

          • Svetový deň učiteľov

          • Vážení pedagógovia!

                  Už pol storočia hovoríme 28.marcu             „Deň učiteľov“. Je symbolom „vďaky a uznania“ nielen pre učiteľa v pravom význame slova, ale aj pre všetkých tých pedagogických a nepedagogických  zamestnancov školstva, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.

                  Vážení pedagógovia, prijmite z príležitosti Vášho slávnostného dňa úprimné poďakovanie za Vašu výchovno-vzdelávaciu prácu vo vyučovacom i mimo vyučovacom procese a vrúcne prianie, aby sa všetkým statočným, škole a deťom oddaným učiteľom ušlo  hojný kus z celospoločenského uznania, úcty a vďačnosti akú si učiteľ a vychovávateľ zasluhuje.

                 Prajeme Vám veľa nekonečnej trpezlivosti nielen pri výchove mladej generácie, ale aj pri riešení problémov, v ktorých sa školstvo nachádza.

                                                                                                                            OSaŠS – Školstvo Piešťany

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt kvet ruža

            Blahoželáme všetkým pedagógom a prajeme im všetko najlepšie, veľa úcty, spoločenského

            ocenenia, entuziazmu  a tvorivých síl v práci s deťmi a mládežou!

                                                                                Kolektív zamestnancov ZŠ F. E. Scherera a Talačová

          • Pobozkaj svoju ropuchu

          •  Pobozkaj svoju ropuchu - zúčastnilo sa 30 detí a preniesli sme: 142 samcov , 13 samičiek  a  39 párov

            Celkom sme tento rok zachránili 192 ropúch bradavičnatých.

          • Ako odnaučiť tínedžerov piť a brať drogy

          • Island odnaučil tínedžerov piť a brať drogy

            Za dvadsať rokov sa na Islande výrazne znížil počet neplnoletých, ktorí fajčia, pijú či užívajú drogy. Ako to robia?

            20. mar 2017 o 18:23  Emma Young, Mosaic

            Deti vymenili alkohol a drogy za zmysluplné aktivity. (Zdroj: Dave Imms)

            J e slnečný piatok poobede a park Laugardalur blízko centrálneho Reykjavíku je prakticky opustený.

            Čochvíľa prejde dospelý človek s kočíkom, park je však obklopený bytovými domami a nie je školský deň – kde sú všetky deti?

            Kráčame s Gudbergom Jónssonom, miestnym psychológom, a Harveym Milkmanom, americkým profesorom psychológie, ktorý časť roku učí na univerzite v Reykjavíku. Pred dvadsiatimi rokmi, hovorí Gudberg, mali islandskí tínedžeri najväčšie problémy s pitím alkoholu spomedzi mladých ľudí v Európe. „V piatok v noci ste nemohli ísť po uliciach v centre Reykjavíku, pretože ste sa necítili bezpečne,“ dodáva Milkman. „Všade boli hordy deciek, ktoré sa priamo pred vami opíjali.“

            Dostávame sa k veľkej budove. „Tak, tu máme indoorové korčuľovanie,“ hovorí Gudberg.

            Ľudia môžu byť závislí od nápojov, áut, peňazí, sexu, kalórií, kokaínu. Od čohokoľvek.

            Harvey Milkman

            Pred pár minútami sme prešli okolo dvoch hál, bedmintonovej a stolnotenisovej. V parku je aj atletická dráha, geotermálne vyhrievaný bazén a - konečne - pár detí, ktoré vzrušene hrajú futbal na umelom ihrisku.

            Mladí ľudia práve teraz nie sú v parku, vysvetľuje Gudberg, pretože majú mimoškolské aktivity v týchto halách alebo v hudobných, tanečných, či umeleckých kluboch. Možno sú tiež na výlete s rodičmi.

            Dnes je Island na prvom mieste v európskej tabuľke pre najčistejšie žijúcich tínedžerov. Percento pätnásť- a šestnásťročných, ktorí boli za posledný mesiac opití, kleslo zo 42 percent v roku 1998 na päť percent v roku 2016. Percento detí, ktoré niekedy užili marihuanu, kleslo zo 17 na sedem percent. Počet tých, ktorí denne fajčili cigarety, sa znížil z 23 percent na iba tri percentá.

            Spôsob, akým krajina dosiahla tento obrat, bol radikálny a založený na dôkazoch. „Je to najintenzívnejšia a najhlbšia štúdia stresu v živote dospievajúcich detí, akú som kedy videl,“ hovorí Milkman. „Som ohromený tým, ako dobre to funguje.“

            Ako sa to všetko začalo

            „Bol som v centre drogovej revolúcie,“ vysvetľuje Milkman a popíja čaj vo svojom byte v Reykjavíku. Na začiatku sedemdesiatych rokov, keď bol na stáži v psychiatrickej liečebni Bellevue v New Yorku, „bolo LSD už v kurze a mnoho ľudí fajčilo marihuanu. Existoval veľký záujem zistiť, prečo niektorí ľudia brali drogy.“

            V dizertačnej práci dospel Milkman k záveru, že ľudia si vybrali heroín alebo amfetamíny podľa toho, ako sa vyrovnávali so stresom. Užívatelia heroínu sa chceli otupiť, užívatelia amfetamínu chceli stresu aktívne čeliť. Po zverejnení tejto práce americký Národný ústav pre otázky zneužívania drog vybral Milkmana do skupiny výskumníkov, ktorí mali odpovedať na otázky: prečo ľudia začnú brať drogy? Prečo v tom pokračujú? Kedy sa dostanú za prah zneužívania? Kedy prestanú? Kedy sa k drogám vrátia?

             „Prečo začínajú? Nuž, drogy sú dostupné, decká rady riskujú, cítia sa odcudzene alebo majú slabú depresiu,“ hovorí Milkman. „Ale prečo pokračujú? Až keď som sa dostal k otázke o prekročení prahu zneužívania, rozsvietila sa mi nad hlavou žiarovka – vtedy som zažil svoj ‚aha‘ moment: možno sú na prahu zneužívania skôr, než drogu užijú, pretože boli zvyknuté vyrovnávať sa s problémami zneužívaním látok.“

            Na Metropolitan State College v Denveri stál Milkman pri formulovaní myšlienky, že ľudia sa stávajú závislými od chemických zmien v mozgu. Deti, ktoré chceli stresu „aktívne čeliť“, siahali po rýchlom prísune chemikálií, ktoré získali kradnutím puklíc, rádií a neskôr áut alebo prostredníctvom stimulujúcich drog. Pravdaže, aj alkohol mení chémiu v mozgu. Je to síce sedatívum, ale najprv otupí kontrolu mozgu, čo odstraňuje zábrany, a v obmedzených dávkach znižuje úzkosti.

            „Ľudia môžu byť závislí od nápojov, áut, peňazí, sexu, kalórií, kokaínu. Od čohokoľvek,“ hovorí Milkman. Táto myšlienka splodila ďalšiu: „Prečo neurobíme spoločenské hnutie založené na prirodzených závislostiach: okolo ľudí, ktorí sa zdrogujú na vlastnej mozgovej chémii – je mi totiž jasné, že ľudia chcú meniť svoje vedomie – bez škodlivých účinkov drog?“

            V roku 1992 jeho denverský tím získal vládny grant 1,2 milióna dolárov na vytvorenie projektu Self-Discovery (Seba-objavenie), ktorý mladým ponúkal prírodné alternatívy k drogám a kriminalite. Dostali odporúčania od učiteľov, školských zdravotných sestier a poradcov a do projektu brali deti od štrnásť rokov, ktoré síce nemali pocit, že potrebujú liečbu, ale mali problém s drogami alebo drobnou kriminalitou.

            „Nepovedali sme im, že idú na liečbu. Povedali sme, budeme vás učiť hocičo, čo sa chcete naučiť: hudbu, tanec, hip hop, umenie, bojové umenia.“ Tieto kurzy im mali poskytnúť celý rad zmien v mozgovej chémii a dať im to, čo potrebujú na lepšie vyrovnávanie sa so životom: niektoré potrebovali zážitok na zníženie úzkostí, iné potrebovali aktívny nával chemikálií.

            V rovnakom čase mladí dostali aj tréning životných zručností zameraných na zlepšenie myšlienok o sebe a svojich životoch a spôsobov, ako komunikujú s inými ľuďmi. „Vzdelávanie o drogách nefunguje, lebo mu nikto nevenuje pozornosť. Deti potrebujú praktické zručnosti, aby vedeli spracovávať tieto informácie,“ hovorí Milkman. Deťom bolo povedané, že ide o trojmesačný program. Niektoré zostali päť rokov.

            (zdroj: Dave Imms)

            Bol si niekedy opitý?

            V roku 1991 pozvali Milkmana prednášať na Island. Stal sa poradcom prvého centra na liečbu drogových závislostí na Islande v meste Tindar. Tu sa stretol s Gudbergom, ktorý bol vtedy študentom psychológie a v Tindari robil dobrovoľníka. Odvtedy sú blízkymi priateľmi.

            Milkman chodil na Island čoraz častejšie a prednášal. Jeho prednášky pritiahli pozornosť Ingy Dóry Sigfúsdóttirovej, mladej výskumníčky z Islandskej univerzity. Uvažovala: čo keby sme zdravé alternatívy k drogám a alkoholu nepoužívali na liečbu detí s problémami, ale na zastavenie pitia a drogovania detí ešte predtým, než sa problémy začnú?

            Vyskúšal si niekedy alkohol? Ak áno, kedy si naposledy pil? Bol si niekedy opitý? Vyskúšal si cigarety? Ak áno, ako často fajčíš? Koľko času tráviš s rodičmi? Máš s rodičmi blízky vzťah? Do akých aktivít sa zapájaš?

            V roku 1992 vyplnilo každé 14-, 15- a 16-ročné dieťa v každej islandskej škole dotazník s podobnými otázkami. Rovnaký proces sa opakoval aj v rokoch 1995 a 1997.

            Výsledky prieskumov boli alarmujúce. Takmer 25 percent detí fajčilo každý deň, viac ako 40 percent sa opilo aspoň raz za posledný mesiac. Keď sa tím pohrabal hlbšie v dátach, mohli presne zistiť, ktoré školy mali najvýraznejšie problémy.

            Analýza ukázala jasné rozdiely medzi životmi detí, ktoré začali piť, fajčiť a brať drogy, a medzi tými, ktoré nezačali.

            „V tom čase existovali všetky druhy preventívnych úsilí a programov,“ hovorí Inga Dóra, ktorá pracovala na prieskume. Deti varovali pre nástrahami drog a pitia, ale, ako Milkman pozoroval v USA, tieto programy nefungovali. „Chceli sme prísť s iným prístupom.“

            Starosta Reykjavíku mal rovnaký záujem a spolu s ním aj mnohí rodičia, dodáva Jón Sigfusson, brat a kolega Ingy Dóry. Jón mal v tom čase mladé dcéry a zapojil sa do sestrinho Islandského centra pre sociálny výskum a analýzu. „Situácia bola zlá,“ hovorí. „Bolo jasné, že s tým treba niečo urobiť.“

            Na základe dát z prieskumov sa postupne zrodil nový národný plán. Volal sa Mládež na Islande (Youth in Iceland).

            Zmeny zákonov

            Zmenili sa zákony. Bolo nezákonné kupovať tabakové výrobky do 18 rokov a alkohol do 20 rokov, reklama na tabak a alkohol bola tiež zakázaná.

            Posilnili sa väzby medzi rodičmi a školami cez rodičovské organizácie, ktoré museli byť podľa zákona v každej škole spolu so školskými radami so zástupcami spomedzi rodičov. Rodičia boli vyzvaní, aby sa s deťmi viac rozprávali o svojich životoch, o tom, s kým sa ich deti priatelia, a mali sa starať, aby večery trávili doma.

            Prešiel tiež zákon, ktorý 13- až 16-ročným deťom zakazoval byť vonku po desiatej večer v zime a po polnoci v lete. Platí dodnes.

            Organizácia Domov a škola (Home and School), národný zastrešujúci orgán pre rodičovské organizácie, zaviedol dohody, ktoré mali rodičia podpísať. Pre deti vo veku 13 a viac sa mohli rodičia zaviazať, napríklad, že nedovolia, aby mali ich deti oslavy bez dozoru.

            Tieto dohody vzdelávali rodičov, ale pomáhali tiež posilniť ich autoritu doma, argumentuje Hrefna Sigurjónsdóttir, riaditeľka organizácie Domov a škola. „Je potom ťažšie používať najstaršie ospravedlnenie na svete: každý to tak robí!“

            Posilnilo sa štátne financovanie organizovaného športu, hudby, umenia, tanca a iných klubov. Deti tak mali alternatívu k pocitu spolupatričnosti a dobrým pocitom, namiesto užívania alkoholu a drog. Deti z rodín s nízkymi príjmami dostali finančnú pomoc, aby sa tiež mohli zúčastniť. Napríklad v Reykjavíku, kde žije viac ako tretina obyvateľov krajiny, dostávajú rodiny 35-tisíc islandských korún (približne 281 eur) ročne na rekreačné aktivity jedného dieťaťa.

            Kľúčové je, že prieskumy pokračujú aj naďalej. Znamená to, že sú stále k dispozícii čerstvé a spoľahlivé údaje.

            „Trend je veľmi jasný,“ poznamenáva Álfgeir Kristjánsson, ktorý pracoval s dátami a teraz pracuje na Univerzite verejného zdravia v Západnej Virgínii v USA. „Ochranné faktory išli hore, rizikové faktory dole a znížilo sa užívanie návykových látok – na Islande sa to dialo omnoho dôslednejšie než v ktorejkoľvek inej európskej krajine.“

            Večer sú ulice prázdne, deti nemôžu chodiť von samé. (zdroj: Dave Imms)

            Problémy v iných krajinách

            Jón Sigfússon sa ospravedlňuje, že pár minút mešká. „Mal som krízový telefonát!“ Nechce presne povedať kde, ale bolo to z jedného iných miest na svete, ktoré práve teraz čiastočne prijalo nápady programu Mládež na Islande.

            Mládež v Európe (Youth in Europe), ktorú Jón vedie, začala fungovať v roku 2006 po prezentovaní pozoruhodných islandských dát na stretnutí Európske mestá proti užívaniu drog (European cities against drugs). „Ľudia sa pýtali: čo robíte?“ spomína.

            Účasť v programe Mládež v Európe je skôr na komunálnej než na vládnej úrovni. V prvom roku sa zapojilo osem mestských samospráv. K dnešnému dňu sa hlási 35 samospráv zo 17 krajín. Metóda je vždy rovnaká: Jón a jeho tím hovoria s miestnymi úradníkmi a zostavia dotazník s rovnakými základnými otázkami, aké použili na Islande, s pár lokálne prispôsobenými bonusovými otázkami. V niektorých oblastiach sa napríklad objavil problém s on-line hazardnými hrami a miestni úradníci chceli vedieť, či to je spojené s rizikovým správaním.

            Tím zanalyzoval 99-tisíc dotazníkov z takých vzdialených krajín ako Faerské ostrovy, Malta a Rumunsko – ale tiež z Južnej Kórey a veľmi nedávno aj z Nairobi a Guinejsko-bissauskej republiky. Všeobecne povedané, výsledky ukazujú, že pokiaľ ide o užívanie návykových látok u mladistvých, platia všade rovnaké ochranné a rizikové faktory, ktoré sa zistili na Islande.

            Existuje aj pár rozdielov: na jednom mieste (v krajine pri Baltskom mori) bola účasť na organizovanom športe v skutočnosti rizikovým faktorom. Ďalšie vyšetrovanie ukázalo, že to bolo preto, že kluby viedli často bývalí vojaci, ktorí radi užívali lieky na nárast svalstva, pili a fajčili. Miestni tak našli bezprostredný lokálny problém, ktorý mohli ihneď riešiť.

            Jón a jeho tím poskytnú rady a informácie o tom, čo fungovalo na Islande, konečné rozhodnutie však robia komunity. Občas neurobia nič. Jedna prevažne moslimská krajina, ktorú nechce menovať, odmietla dáta, pretože odhalili nepríjemne vysokú úroveň spotreby alkoholu.

            Pri otázke, či niekto kopíroval aj zákony, ktoré nedovoľujú deťom chodiť von vo večerných hodinách, sa Jón usmeje. „Dokonca aj vo Švédsku to nazývajú detský zákaz vychádzania!“

            V celej Európe sa v priebehu posledných dvadsať rokov počty mladých užívajúcich alkohol a drogy všeobecne zlepšili, avšak nikde tak dramaticky ako na Islande. Vo Veľkej Británii napríklad za poklesom spotreby alkoholu môže byť skutočnosť, že dospievajúci trávia viac času doma a komunikujú radšej online ako osobne.

            Kaunas v Litve je jedným z príkladov toho, čo sa môže stať prostredníctvom aktívneho zásahu. Od roku 2006 mesto urobilo prieskum medzi deťmi päťkrát a školy, rodičia, zdravotnícke organizácie, kostoly, polícia a sociálne služby sa spojili, aby zlepšili pohodu detí a znížili požívanie návykových látok.

            V roku 2015 začalo mesto ponúkať bezplatné športové aktivity v pondelky, stredy a piatky a existujú aj plány na zavedenie bezplatných odvozov pre chudobnejšie rodiny, aby sa mohli zapojiť aj deti, ktoré nebývajú blízko športových zariadení.

            Medzi rokmi 2006 a 2014 sa v Kaunase počet 15- a 16-ročných detí, ktoré pili za posledných 30 dní, znížil o štvrtinu a denné fajčenie kleslo o viac ako 30 percent.

            V súčasnosti je účasť v programe Mládež v Európe náhodná záležitosť a tím na Islande je malý. Jón by si prial, aby existovalo centrálne teleso s vlastným financovaním, ktoré by sa zameralo na rozšírenie organizácie.

            „Aj keď to robíme už desať rokov, nie je to naša hlavná, trvalá práca. Chceli by sme, aby to niekto skopíroval a udržiaval v celej Európe,“ hovorí. „A prečo len v Európe?“

            Lepší futbalisti

            Po prechádzke v parku Laugardalur nás Gudberg Jónsson pozýva späť k sebe domov. Vonku v záhrade sú s nami jeho dvaja synovia, Jón Koonrád (21) a Birgir Ísar (15).

            Jón pije alkohol, ale Birgir hovorí, že na škole nepozná nikoho, kto by pil alebo fajčil. Rozprávame sa tiež o futbalových tréningoch: Birgir trénuje päť alebo šesť krát do týždňa, Jón, ktorý je prvák na Islandskej univerzite, trénuje päťkrát do týždňa. Obaja začali, keď mali asi šesť rokov.

            „Máme doma rôzne nástroje,“ hovorí neskôr ich otec. „Snažili sme sa ich dostať k hudbe. Mali sme aj koňa. Moja žena naozaj rada jazdí. Ale vybrali si futbal.“

            Bolo toho niekedy príliš veľa? Cítili tlak, keď chceli namiesto trénovania robiť niečo iné? „Nie, bavilo nás hrať futbal,“ hovorí Birgir. Jón dodáva: „Skúsili sme to, zvykli sme si a tak to stále robíme.“

            To nie je všetko, čo robia. Gudberg a jeho žena Thórunn sa ich snažia pravidelne brávať do kina, divadla, reštaurácií, na túry, rybárčiť a v časoch, keď islandské ovce v septembri schádzajú s výšin, aj na rodinné hnanie oviec.

            Mestá, ktoré sa zapojili do Mládež v Európe, hlásia aj iné výhody. Napríklad v Bukurešti klesol spolu s užívaním alkoholu a drog aj počet samovrážd u mladých. V Kaunase sa znížil počet mladých kriminálnikov o tretinu medzi rokmi 2014 a 2015.

            Ako hovorí Inga Dóra, ktorú v roku 2016 vyhlásili na Islande za Ženu roka: „Vďaka štúdiám sme sa naučili, že musíme vytvoriť podmienky, v ktorých môžu deti viesť zdravší život a nemusia užívať návykové látky, pretože sám život je zábava a majú stále čo robiť – a podporujú ich rodičia, ktorí s nimi trávia čas.“

            Na Islande umožnil vzťah medzi ľuďmi a štátom vytvorenie účinného národného programu na zníženie počtu mladých fajčiarov a požívateľov alkoholu – a v procese stmelil rodiny a pomohol deťom viesť zdravší život vo všetkých ohľadoch. Rozhodne sa aj iná krajina, že tieto výhody stoja za tie investície?

            Tento text vyšiel pôvodne na webe Mosaic a publikujeme ho pod licenciou Creative Commons.

          • Svetový meteorologický deň

          • Verejnosť po celom svete si v tento deň pripomína Svetový meteorologický deň (World Meteorological day). Jedná sa o pripomienku vzniku Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá zastrešuje spoluprácu v oblasti siete meteorologických a hydrologických staníc, meteorologické pozorovania a rýchlu výmenu meteorologických informácií medzi jednotlivými národnými meteorologickými organizáciami. WMO, so sídlom v Ženeve (Švajčiarsko), bola založená v roku 1950 ako následník Medzinárodnej meteorologickej organizácie z roku 1872 a následne bola pridružená k OSN.

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt svetový meteorologický deň

          • Deň vody

          •  

            Okrúhle výročie Svetového dňa vody

            Svetový deň vody si na všetkých kontinentoch pripomíname už celé štvrťstoročie (od roku 1993). Význam vody nevyhnutnej pre zachovanie života na našej planéte a rovnako upriamenie pozornosti ľudí, aby sa viac starali o udržateľné zaobchádzanie s vodnými zdrojmi. To je posolstvo Svetového dňa vody (aktuálne na tému odpadová voda), pri príležitosti ktorého aj tento rok v stredu 22. marca 2017 nebude chýbať množstvo aktivít. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky opätovne organizuje tú najpopulárnejšiu- bezplatné rozbory vody zo studní.

            Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt svetový deň vody 2017

             

             

             

             

          • Hollého pamätník

          • 21.03. sa uskutočnilo školské kolo recitačnej súťaže Hollého pamätník. Zúčastnili sa ho žiaciV troch kategóriách rozdelených

            na POÉZIU a PRÓZU. Porota v zložení p. uč. Podhradská, p. uč. Pechová a Blažeková rozhodla takto:

            1. miesto v 1. kategórii POÉZIA – Miško Novák z 2. a
            2. miesto v 1. kategórii POÉZIA – Diana Maurery z 2. b
            3. miesto v 1. kategórii POÉZIA – Timea Zoe Babačová z 3. roč.
            1. miesto v 2. kategórii POÉZIA- Lívia Klúčovská – 1. a 3. miesto neudelené
            1. miesto v 1. kategórii PRÓZA : Hanka Rybanská z 2.a
            2. miesto v 1. kategórii PRÓZA : Olívia Černáková z 2.a
            1. miesto v 2. kategórii PRÓZA : Samko Rybanský z 5. roč.
            1. miesto v 2. kategórii PRÓZA : Betka Hanicová zo 6. roč.

            2. a 3. miesto neudelené. Reprezentovať školu do okresného kola pôjde Samko Rybanský.

                    1.  miesto v 3. kategórii PRÓZA : Saška Papcúnová z 8. roč.

                    2.  miesto v 3. kategórii PRÓZA : Natália Špiriaková zo 7. roč.

            Víťazom srdečne blahoželáme a p. učiteľkám ďakujeme za ich prípravu!

             

          • Prebúdzanie jari

          • V Mestskej knižnici v Piešťanoch náš spevokol pod vedením Mgr. Kimijanovej spieval pri otvorení  výstavy  Ženského

            klubu na tému "Prebúdzanie jari-  patchwork".

          • Prvý jarný deň a Svetový deň šťastia

          •  

             

            Prvý jarný deň a Svetový deň šťastia

            20. marca .  Dnes okrem toho, že tu máme prvý jarný deň, je dnes aj SVETOVÝ DEŇ ŠŤASTIA… Každý považuje za šťastie niečo iné, pre niekoho je šťastie každý prežitý deň, pre niekoho je šťastie rodina, práca, zdravie, láska, pre niekoho materiálne veci… tak sa snažme nájsť vo všetkom to pekné a tešiť sa aj z maličkostí, ktoré berieme ako samozrejmosť, pretože to, čo berieme ako samozrejmosť je možno práve to naše „šťastie“. Niekedy nás urobí šťastnými aj to, že urobíme šťastných tých druhých…

             a možno stačí len úsmev a pekné slovo.. :-).. tak veľa šťastia nám prajem každým dňom .
            Ja aj napriek tomu, že vidím ešte kopu snehu, teším sa z úžasného slniečka, ktoré dodáva

             energiu a dobrú náladu.

             

          • Ivan Krasko

          • Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ivan krasko topole

             

            IVAN KRASKO

            Narodil sa v gemerských Lukovištiach v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec Ján Botto..

            Žil najmä v Bratislave, no v rokoch 1943 – 1958 žil a pracoval v Piešťanoch, kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v Lukovištiach pri dedine Kraskovo.

            Tvorba

            Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, kedy mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si zvolil sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu pomohol vymyslieť Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján poruštili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – Kraskovo), Ivan Krasko súhlasil so zmenou najmä preto že z rodokmeňa, ktorý vytvoril, zistil že bol pôvodne členom rodu Kraskovcov. Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov ani u čitateľov, no napriek tomu sa nenechal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery so skepsou. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súdobí českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.

            Dielo Ivana Kraska patrí k základným hodnotám slovenskej poézie. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty i odbornú literatúru z rumunčiny.

            Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu. V roku 1946 mu udelili titul Národný umelec.

          • Jozef Ľudovít Hurban

          •  

            Litografia z 1849, autor Anastas Jovanović Jozef Ľudovít Miloslav Hurban (pseudonymy Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) (* 19. marec 1817, Beckov[1] – † 21. február 1888, Hlboké[2]) bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra. Je po ňom pomenovaná planétka (3730) Hurban.

            Životopis

            Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej[3], krstený ako Jozef Ľudovít. Mal staršiu sestru Teréziu Zuzanu, ktorá sa rovnako ako on narodila v Beckove[4]. Vzdelanie získaval najprv u otca, neskôr v rokoch 1826 – 1830 navštevoval mestskú školu v Trenčíne, potom v rokoch 1830 – 1840 evanjelické lýceum v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Vysvätený za kňaza bol v roku 1840. Chcel pokračovať v štúdiu v Nemecku, no z finančných dôvodov musel začať najprv pracovať, kým si štúdium mohol dovoliť. Po vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. V roku 1860 dokončil ďalšie vzdelávanie a získal titul PhDr., ThDr. h. c. Od roku 1866 bol po smrti Karola Kuzmányho istý čas superintendentom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi. Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal 4 dcéry a 5 synov (medzi nimi bol i spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský).

            Charakteristika

            Jozef Miloslav Hurban bol na čele slovenského literárneho a verejného života takmer pol storočia. Bol nekompromisným bojovníkom za národné práva Slovákov, nezmieriteľným nepriateľom šovinizmu maďarskej vládnucej triedy i priekopníkom slovanskej vzájomnosti. Hlavne v mladších rokoch života patril medzi radikálnych slovenských odporcov feudalizmu i nadvlády príživníckych šľachtických vrstiev v Uhorsku. Vtedy sa dokonca staval za „odteologizovanie slovenského života“.