Novinky

          • Moravanská Venuša

          • V 8. ročníku atletických pretekov žiakov 1.-5.ročníka “O Moraviansku Venušu” sme tento rok obsadili v konkurencii 5 škôl historicky najlepší výsledok - 2. miesto. Najúspešnejšou pretekárkou sa stala prváčka našej školy Dorotka Horvátová, ktorá zvíťazila vo všetkých štyroch disciplínach! 

             

            1

          • Miss bábika

          • 1

            MISS  BÁBIKA

            „Radi sa hráme s bábikami“ i takto by sa dala nazvať súťaž „Miss bábika“, ktorá sa uskutočnila v učebni hudobnej výchovy v stredu 15.5. o 13,00 hod. Tento rok súťaž prebehla v čisto dievčenskom zložení. Malé mamičky nám povedali ako sa hrajú a starajú o svoje „bábätko“ čo s ním robia, zaspievali mu, navarili, okúpali, prebalili a uložili spinkať. Porota hodnotila prejav a šikovnosť dievčat. Nakoniec sa dohodla a vyhlásila výsledky. Víťazky získali diplomy, vecné ceny a sladkosti. Gratulujeme. 

            Výsledky:  kategória 1. roč. :  1. Vivien Tuchyňová

                                                              2. Karolína Baroková

                                                              3. Natália  Černáková

                                                              4. Simona Tomanová

                                                                  Hana  Baroková

                            Kategória dvojice: 1. Neudelené

                                                              2. Karolína Schultzová  a Natália Hanicová

                                                              2. Dominika Viziová a Simona Kurtišová

                    Kategória 2. a 3. roč. :   1. Tamara Kulková   3. roč. 

                                                              2. Karin  Valovičová  2. roč.

                                                              3. Alexandra  Tamajková  3. roč.

          • Deň matiek

          • 3

            Deň matiek na Slovensku

            V našej krajine sa začal Deň matiek oslavovať až po roku 1989. Dovtedy bol dominantným sviatkom, ktorým vzdávame úctu nežnému pohlaviu Medzinárodný deň žien. Ani v dnešnej dobe však nie je Deň matiek do väčšej miery oslavovaný. Niektoré deti narodené po roku 1990 si ešte môžu pamätať, ako sa v škôlke alebo na prvom stupni základnej školy pripravovali vystúpenia pre matky.

          • Zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov - ku Dňu Zeme

          • Druhá aktivita ku Dňu Zeme

            Zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov  - ku Dňu Zeme

            V dňoch 24.4. – 26.4. sa uskutočnila naša škola zber elektroodpadu, batérií, monočlánkov a tonerov , v popoludňajších  hodinách  od 13,30 hod. – 17,00 hod.  Celkom sme nazbierali:

            Elektroodpad   - drobný  odpad:  1 zberná nádoba  plná  + 2 ks monitory. 2 počítače a 1 skartovačku

            Batérie, monočlánky – 16 kg

            Tonery, cartridze – 20 ks

            Celkom sa do zberu zapojilo  78 žiakov.

            Fotografia nazbieraného elektroodpadu . ...

          • Deň víťazstva

          • 74.výročie Dňa víťazstva na fašizmom, pohľadom dnešného človeka.

            Kladením vencov k pamätníkom pripomínajúcim obete doposiaľ najväčšieho vojnového konfliktu známeho ako 2. svetová vojna si každoročne pripomíname víťazstvo nad fašizmom. Tento rok to bude už sedemdesiatštvrtým krát. Koľkí z dnešných –násť ročných, či aj dvadsiatnikov, mali možnosť vypočuť si vojnové zážitky priamo z úst svojich prastarých rodičov? Dajú sa ich otrasné zážitky vtesnať do niekoľkých strán učebníc? 8. mája oslávime Deň víťazstva nad fašizmom. Pripomeňme si význam tejto udalostí v strohých faktoch a číslach. Nie sú to emotívne spomienky účastníkov, ale emócie vzbudzujú. Aj by mali, veď si predstavte koľko detí prišlo o otcov a matky? Koľko rodičov o deti? Koľko žien a mužov stratilo manželov, manželky a milých, koľko sestry, bratov či priateľov?

            Predstavte si za veľkými číslami obetí jedinečné ľudské osudy! Roky 1939 - 1945 sú jednou z najtragickejších a najdramatickejších kapitol novodobých dejín. Vojnový požiar obrovských rozmerov poznačil osudy niekoľkých generácií ľudí. Mnohé národy prežívali najtragickejšie okamihy svojej existencie a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Európska civilizácia sa stretla s doposiaľ nevídanou vlnou násilia nielen na frontoch, ale najmä v zázemí. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká. Bilancia vojny je neobyčajne desivá. Svetový konflikt vtiahol na bojiská 61 štátov, čo tvorilo 80 % obyvateľov Zeme. Bojovalo sa na území 40 štátov a zahynulo takmer 60 miliónov ľudí, z toho asi 27 miliónov na bojiskách. Státisíce ľudí v zázemí zahynulo pri bombardovaní, pri postupe frontu, v národnooslobodzovacích hnutiach, vo väzeniach

            Svet sa ťažko vyrovnával s pravdou o koncentračných a vyhladzovacích táboroch, kde sa nacisti priam priemyselným spôsobom pokúsili vyvraždiť vybrané národy a etniká. 40 % židovskej populácie, asi 6 mil. Židov, bolo poslaných na smrť  (holokaust). Na území Nemecka a Rakúska sa nachádzalo 636 koncentračných táborov. Ďalšie boli najmä na území Poľska, ZSSR a Československa. Len v Osvienčime zahynulo v rokoch 1942 – 1943 2,5 mil. ľudí z celej okupovanej Európy. Práve v tomto tábore bolo za tri mesiace roku 1944 zavraždených 450 tis. Židov z Maďarska. Najväčšie obete počas vojny priniesol Sovietsky zväz – 27 mil. ľudí. Nemecko stratilo 13,5 mil., Čína 10 mil., Poľsko 6 mil., Japonsko 2,5 mil., Juhoslávia 1,7 mil., Veľká Británia 350 tis., USA 350 tis. Taktika „spálenej zeme“ spôsobila obrovské škody v priemysle i v poľnohospodárstve. Najťažšie bola postihnutá Európa. Veľká Británia a Francúzsko stratili rozhodujúci vplyv na medzinárodnú politiku a postupne strácali aj svoje kolónie. Hoci Sovietsky zväz patril k víťazom, počas vojny utrpel veľké škody, ako materiálne, tak i ľudské.

            Jeho medzinárodná prestíž však vzrástla a vďaka vojenskej sile bol akceptovaný ako druhá svetová veľmoc. Jedine USA, ktorých územia sa vojna bezprostredne nedotkla, vyšli hospodársky i politicky posilnené. Hrôzy vojny, ktoré ťažko zasiahli vojakov, zázemie i civilné obyvateľstvo, poznamenali psychicky všetkých, čo prežili. Prejavilo sa to aj v politickej sfére. Vojna Európu nezjednotila, ale znovu rozdelila. Čas povojnového oddychu bol krátky, čoskoro prerástol do „studenej vojny“. Po výbuchu atómových bômb v Japonsku zahynulo na následky popálenín, tlakovej vlny a chorôb u ožiarenia vyše 300 tisíc ľudí. Sila dnešných jadrových hlavíc je niekoľkonásobne vyššia ako bola sila „Little Boy“ v Hirošime.    

            Spomíname, nezabúdame. NEZABUDNIME!