Dňa 14.10. a 15.10. sa na našej škole uskutoční zber gaštanov od 14:00 do 18:00 hod. Prosíme rodičov, aby priniesli do školy nazberané gaštany. Ďakujeme!
Novinky
Zber gaštanov
Tomi Kid
Najúspešnejší boxer Tomi Kid, vlastným menom Tomáš Kovács, prišiel svoje umenie , športové skúsenosti a trénerské schopnosti ukázať našim žiakom 07.09.2019. Chlapci a dievčatá si mohli vyskúšať box v ringu s ozajstnými boxerskymi rukavicami. Úžasný športovec s veľkým srdcom sa u žiakom snažil prebudiť lásku k športu a aj k sebe samému.
5
Kvetinové korzo
Tradičného sprievodu alegorických vozov sa v sobotu 21.09.2019 zúčastnili žiačky VIII. triedy - Lívia Klučovská, Zuzana Vetríková a Veronika Stienová s p. učiteľkou Mgr. Jankechovou
Máša a medveď
Dňa 26.09.2019 sme deťom z MŠ a žiakom našej školy spríjemnili vyučovanie cirkusovým vystúpením, z ktorého sa tešili malí aj veľkí.
3
Aktivity v ŠKD
Príbeh o rómskom zrkadle
Literárny workshop na tému - ,,Príbeh o rómskom zrkadle" sa uskutočnil 16.9. o 13,30 hod. v ŠKD. Podujatie pripravila Mestská knižnica mesta Piešťany. Deti si po vypočutí príbehu maľovali poháre a vyrábali korálkové náhrdelníky a náramky. Podujatie sa deťom páčilo a každý si odniesol svoje výrobky domov.
Prvé úspechy
VIKTORIA REGIA 2019 - 19,09.2019
Srdečne gratulujeme dievčatám: Zuzane Vetríkovej, Lívii Klučovskej a Karolíne Jakubcovej, ktoré vzorne reprezentovali našu školu pod vedením p. uč. Mgr. M. Jankechovej.
Súťaž pre školy
Prosíme všetkých rodičov, aby sa s nami zapojili do súťaže Domestos v boji proti baktériám. Bližšie info na:
Návšteva primátora mesta Piešťany
Športový deň
05.09.2019
1
Slávnostné otvorenie školského roku 2019/2020
02.09.2019
Testovanie deviatakov 01.-02.04.2020
Testovanie piatakov 20. 11.2019
Deň ústavy
Ústava Slovenskej republiky (1992)
Ústavní činiteliaPrezidentka SR: Zuzana ČaputováPredseda NR SR: Andrej DankoPredseda vlády SR: Peter Pellegrini
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:SMER – SD · SNS · MOST – HÍDOpozícia:SaS · OĽaNO – NOVA · ĽSNS · SME RODINA
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 20122012 – 2016 · 2016 – 2020
1993 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby:1990 · 1992 · 1994 1998 · 2002 · 2006 2010 · 2012 · 2016
Krajské voľby:2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017
Komunálne voľby:1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018
Európske parlamentné voľby:2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá:1994 · 1997 · 1998 · 20002003 · 2004 · 2010 · 2015
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTOOECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 (č. 460/1992 Zb.) je súčasná ústava a hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike.
Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. V Zbierke zákonov bola vyhlásená 1. októbra 1992 pod č. 460/1992 Zb. Účinnosť nadobudla spolu s vyhlásením 1. októbra 1992, s výnimkou niektorých ustanovení uvedených v článku 156, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1993. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky.
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna
Zhora v smere hodinových ručičiek: Britskí vojaci v severnej Afrike, japonskí vojaci za živa pochovávajú čínskych civilistov, centrum mesta Stalingrad bolo na konci bitky prakticky zrovnané so zemou, nemecká ponorka počas bitky o Atlantik, japonské lietadlá na palube lietadlovej lode, vojaci Červenej armády po skončení bojov o Berlín
Dátum1. september 1939 – 8. máj 1945 (v Európe)2. september 1945 (Tichomorie)
MiestoEurópa, Pacifik, Atlantik, Juhovýchodná Ázia, Čína, Blízky východ, Stredomorie a Afrika
VýsledokVíťazstvo Spojencov:
- Rozdelenie Nemeckej ríše
- Vytvorenie Organizácie Spojených národov
- Ustanovenie Spojených štátov a Sovietskeho zväzu za superveľmoci
- Začiatok studenej vojny
Protivníci
Spojenci: Sovietsky zväz (1941–45) Spojené štáty (1941–45) Spojené kráľovstvo Čína (vo vojne 1937–45) Francúzsko Poľsko Kanada Austrália Nový Zéland Juhoslávia (1941–45) Grécko (1940–45) Holandsko (1940–45) Belgicko (1940–45) Južná Afrika Nórsko (1940–45) Česko-Slovensko Etiópia Brazília (1942–45) Dánsko Luxembursko Kuba Mexiko Klientske štáty a kolónie: India Filipíny Mongolskoštáty Osi: Nemecko Japonsko (vo vojne 1937–45) Taliansko (1940–43) Maďarsko (1941–45) Rumunsko (1941–44) Bulharsko (1941–44)
Spojenci Osi: Fínsko (1941–44) Thajsko (1942–45) Irak (1941)
Európske satelitné štáty: Albánsko Chorvátsko (1941–45) Slovensko (1939-45)
Japonské bábkové štáty: Mandžukuo Čína-Nanking Mengkukuo Filipíny Barma Ázád Hind Vietnam
Velitelia
Josif Stalin Franklin D. Roosevelt Winston Churchill Ťiang Ťie-š’a ďalší Adolf Hitler Hirohito Benito Mussolinia ďalší
Straty
Mŕtvych vojakov: 16 miliónovMŕtvych civilistov: 45 miliónovMŕtvych spolu: 61 miliónov (1937 – 45)Mŕtvych vojakov: 8 miliónovMŕtvych civilistov: 4 miliónyMŕtvych spolu:12 miliónov (1937 – 45)
Druhá svetová vojna
Poľská obranná vojna - Západný front - Východný front - Severná Afrika - Juhovýchodná Ázia - Tichomorie - Talianska kampaň
Chronológia druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska.[1] Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, keď Japonsko vtrhlo do Mandžuska. 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po japonskom útoku na námornú základňu USA v Pearl Harbor. Koniec vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.
Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie NATO, a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu. Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. Studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch (Kórejská vojna, Vietnamská vojna, Arabsko-izraelské vojny atď.)
75. rokov od 29.08.1944 SNP
Slovenské národné povstanie alebo SNP (ďalšie názvy pozri nižšie) bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.
20.-21. august 1968 – Okupácia Československa
Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému. Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov. Tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli.
Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľov viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu. Keďže k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci RVHP a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo vyše 500 000 vojakov a asi 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list podpísaní niektorými dogmatickými československými komunistami, v ktorom títo žiadali „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti „kontrarevolúcii“ a za udržanie socializmu v Československu. Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.
Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom. Snažili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či názvov ulíc. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na ľudských životoch. Podľa najnovších výskumov zahynulo v dôsledku okupácie v Československu najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšie stovky boli ťažko ranených. Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.
Peter Jašek
Začiatok školského roka
Slávnostné otvorenie
školského roka 2019/2020 bude 02. septembra 2019 o 8,00 hod.
na školskom ihrisku ZŠ F.E.Scherera Piešťany,03.09. ´Didaktické hry - I. stupeň, Účelové cvčenie II. stupeň
04.09. Filmové predstavenie- použiť jeden kultúrny poukaz a 2 € , kto nemá donesie 3 €
05.09. Športový deň
06.09. Úprava okolia školy
Rodičia prvákov a nových stravníkov si zakúpia čípové karty u vedúcej školskej jedálne za 2 € dňa 02.09.
do 13,00 hod.
Obed pre I. stupeň je o 12,00 hod. pre II. stupeň 12,30 hod.
Odhlasovanie je možné cez internet na stránke www.skolska-jedalen-zs-f-e-scherera.estranky.sk
do 13,00 hod.
Rodičia , ktorí zaplatili za stravu po 20.08. dajú žiakom ústrižok zo šeku aby dostali obed.
Obedy sú od 03.09.2019
Z prímestského tábora zo dňa 4.7. - sférické 3D kino- premietal sa film "Kozmonaut".
Vnútorný poriadok školského klubu detí
VNÚTORNÝ PORIADOK ŠKOLSKÉHO KLUBU DETÍ
A. Riadenie a organizácia školského klubu detí
- Školský klub detí /ďalej len ŠKD/ riadi riaditeľ školy.
- Výchovno-vzdelávaciu činnosť organizuje zástupkyňa riaditeľa školy.
- Riaditeľ školy určuje počet oddelení podľa počtu prihlásených žiakov na pravidelnú dochádzku.
- V oddelení ŠKD môže byť zapísaných najmenej 15 a najviac 30 trvale dochádzajúcich žiakov.
B. Prevádzka školského klubu detí
- Školský klub detí je v prevádzke spravidla celý školský rok, okrem dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, v pondelok - piatok od 6,00 hod. do 7,45 hod. a od 11,30 hod. do 16,30 hod.
- Počas školských prázdnin je prevádzka v ŠKD, ak sa prihlási najmenej 12 detí.
- Školský klub detí sa riadi režimom dňa, ktorý je súčasťou vnútorného poriadku ŠKD.
C. Zaraďovanie žiakov
- Žiaci sa do ŠKD zaraďujú vždy na jeden školský rok, do 15. septembra príslušného školského roka na základe písomnej prihlášky podanej zákonnými zástupcami.
- O zaradení do ŠKD rozhoduje riaditeľ školy, alebo ním poverený zástupca.
- Do ŠKD sa prednostne zaraďujú žiaci nižších ročníkov prihlásených na pravidelnú dochádzku, ktorých rodičia sú zamestnaní.
- Zaraďujú sa do oddelení podľa veku a do záujmových útvarov podľa osobného záujmu o jednotlivé činnosti.
D. Výchovno-vzdelávacia činnosť
- Výchovno-vzdelávacia činnosť ŠKD je zameraná na činnosti oddychového, rekreačného a záujmového charakteru a na prípravu na vyučovanie, ktorá sa uskutočňuje v oddeleniach ŠKD.
- Záujmová činnosť sa uskutočňuje spravidla v záujmových útvaroch príležitostného, krátkodobého a dlhodobého charakteru, pričom sa umožňuje žiakom účasť aj na ďalších formách záujmovej činnosti mimo školy.
- V oblasti rekreačného charakteru – vychádzkami, výletmi, športom a cvičením umožniť žiakom čo najviac voľného času stráviť pohybom a pobytom na čerstvom vzduchu a takto sa starať o dobý telesný rozvoj žiakov.
- V čase určenom na prípravu na vyučovanie si žiaci podľa pokynov starostlivo vypracujú úlohy, opakujú učivo, nevyrušujú ostatných.
- V rámci činnosti ŠKD sa organizujú rôzne kultúrne a iné podujatia. Vstupné hradia rodičia.
- Súčasťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj stravovanie žiakov. Žiaci prichádzajú do jedálne čistí, slušne sa správajú a správne stolujú. Po skončení obeda celé oddelenie odchádza z jedálne spoločne. Elektronickú kartu na stravovanie v cene 1,66 € zabezpečujú rodičia v zmysle pokynov riaditeľky školy.
- Výchovno-vzdelávaciu činnosť ŠKD vykonávajú pedagogickí pracovníci – vychovávatelia.
- Na záujmovú a rekreačnú činnosť ŠKD sa využívajú aj špeciálne učebne, dielne, telocvične, ihriská a iné objekty školy.
- Na činnosť ŠKD sa využívajú prostriedky Rady rodičov, predovšetkým na športovú a záujmovú činnosť.
E. Dochádzka žiakov
- Rozsah dennej dochádzky, spôsob odchodu detí, prípadne záujmovú činnosť mimo ŠKD uvedie rodič na zápisnom lístku. Prípadné zmeny v dochádzke a spôsobe odchodu oznamuje rodič písomne.
- Za príchod žiaka do ranného školského klubu detí, ktorý je v prevádzke od 6,00 do 7,45 hod., zodpovedajú rodičia. O 7,45 hod. žiaci 1. – 4. roč. odchádzajú pod dozorom vychovávateľky do tried.
F. Starostlivosť o zdravie a bezpečnosť žiakov
- Za bezpečnosť žiakov počas celého ich pobytu v ŠKD zodpovedá vychovávateľka.
- Prechod žiakov do ŠKD v rámci školy zabezpečuje vychovávateľka prípadne zastupujúci učiteľ.
- Ak sú vytvorené oddelenia z viacerých tried, zabezpečuje prechod žiakov, po dohode s vychovávateľkou, učiteľ, ktorý má poslednú vyučovaciu hodinu.
- Počas konania popoludňajšieho vyučovania i náboženstva vyučujúci preberajú deti od vychovávateľky do svojej zodpovednosti a po skončení podľa dohody s rodičom dieťa uvoľňujú domov, alebo odovzdávajú vychovávateľke.
- Pri hrách a iných činnostiach je vychovávateľka povinná poučiť žiakov o bezpečnosti.
- Pri činnostiach organizovaných mimo objektu ŠKD môže mať vychovávateľka najviac 25 detí.
- Ak si to vyžaduje náročnosť prostredia alebo výkon činnosti, určí riaditeľ školy alebo jeho zástupca vyšší počet pedagogických pracovníkov, alebo nižší počet žiakov.
- V prípade úrazu poskytne vychovávateľka prvú pomoc, oznámi ho vedeniu školy a napíše o ňom záznam.
- Nosenie drahých a nebezpečných predmetov do ŠKD je zakázané.
- Dieťa musí mať hygienické vrecúško a prezuvky.
- Žiaci majú mať svoje osobné veci /vrchné ošatenie – vetrovky, kabáty, bundy, prezuvky, topánky ... / označené pre prípad odcudzenia.
- Straty v uzavretých priestoroch v ŠKD u poisteného žiaka vybavuje vychovávateľka v spolupráci s rodičmi a vedením školy.
- Pri vychádzkach, výletoch a iných podujatiach mimo objektu ŠKD zodpovedá za deti vychovávateľka až do ich rozchodu pred objektom ŠKD.
- Z miesta konania nemôže byť žiak uvoľnený.
- Ak zistí vychovávateľka u žiaka nevoľnosť, teplotu, upovedomí o tom rodičov.
G. Príspevok na úhradu za pobyt žiaka v ŠKD
- Príspevok na úhradu za pobyt žiaka v ŠKD je 8,50 € mesačne na jedného žiaka.
- Príspevok na úhradu za pobyt žiaka v ŠKD uhrádza zákonný zástupca mesačne. Poplatok sa platí nezávisle od času a počtu dní, ktoré dieťa strávi v ŠKD.
- Ak rodič odhlási dieťa z ŠKD v priebehu mesiaca, nemá nárok na vrátenie poplatku.
- Po predložení dokladov o sociálnej – hmotnej núdzi môže zriaďovateľ rozhodnúť o znížení, alebo o odpustení príspevku na úhradu za pobyt žiaka v ŠKD.
- Spôsob úhrady za pobyt žiaka v ŠKD sa uskutočňuje vkladom na účet školy.
- Pokiaľ zákonný zástupca žiaka neuhradí stanovený príspevok za pobyt žiaka v ŠKD a boli využite všetky primerané dostupné spôsoby na zabezpečenie úhrady, rozhodne vedenie školy a ŠKD o vyradení z klubu.
Výkon práv a povinností žiakov a ich zákonných zástupcov v škole
Základná škola F. E. Scherera, E. F. Scherera 40, Piešťany
ŠKOLSKÝ PORIADOK
Výkon práv a povinností žiakov a ich zákonných zástupcov v škole
II.
Výkon práv a povinností žiakov a ich zákonných zástupcov v škole
/školský zákon § 144/
Žiak má právo na:
a) rovnoprávny prístup ku vzdelaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základnej škole,
c) vzdelanie v štátnom a materinskom jazyku,
d) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný
stav,
e) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
f) úctu k jeho vierovyznaniu a svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
g) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
h) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
i) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom,
zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
j) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému
a sexuálnemu násiliu,
k) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi
možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu stanovenom vzdelávacím programom,
l) informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
m) na individuálne vzdelávanie podľa zákona (§ 24),
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám.
Žiak je povinný:
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy
a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok a ďalšie vnútorné predpisy školy,
c) chrániť pred poškodením majetok školy a majetok, ktorý na výchovu a vzdelávanie
škola používa,
d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli
bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť ako aj zdravie a bezpečnosť
iných osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť spolužiakov a zamestnancov školy,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi,
vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
Rodič, zákonný zástupca žiaka má právo:
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole poskytovali žiakom informácie
a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy a so školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy prostredníctvom orgánu
školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom
súhlase riaditeľa školy.
Rodič, zákonný zástupca žiaka je povinný:
1.
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole
a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené
školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-
vzdelávacie potreby,
d) informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných
problémoch a iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh
výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
2. Rodič je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to,
aby dieťa prichádzalo do školy pravidelne a včas.
3. Ak sa žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole, rodič je povinný oznámiť
škole bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod na ospravedlnenie
neprítomnosti žiaka sa uznáva najmä choroba, lekárom nariadený zákaz dochádzky do
školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie
premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo
účasť žiaka na súťažiach.
4. Neprítomnosť žiaka v škole, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce dni, ospravedlňuje
rodič, v odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe
žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenie jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť
žiaka trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží rodič potvrdenie
od lekára.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo školského zákona musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Žiaka nesmie
byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného žiaka,
pedagogického zamestnanca či zamestnanca školy sťažnosť či žalobu.