8. júna
Deň najlepších priateľov je dňom oslavy pravého priateľstva. Počiatkom bolo stretnutie asi štyridsiatich mladých ľudí v Richmonde v roku 2001, ktorí oslavovali svoje priateľstvo. Od tohto dňa sa stretávajú ľudia každoročne v rôznych mestách, aby strávili spolu spoločné chvíle a oslávili svoj vzťah.
Memorandum národa slovenského bol programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, prijatý na slovenskom národnom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.
ale aj menej závažné ustanovenia. Medzi menej závažné ustanovenia patrili:
a ďalšie podobné veci, ktoré môžeme označiť ako snahu o obrazne povedané, školskú a kultúrnu samosprávu.
V záverečnom bode Memoranda je vyhlásenie, že v snahe o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov. Toto vystihuje záverečné heslo Memoranda: „jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a braterstvo národov!“[1]
Najdôležitejšie bolo, že Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak, o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka z Októbrového diplomu o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili.
Memorandum slovenského národa sa od Žiadostí slovenského národa odlišuje v tom, že požiadavky Žiadostí slovenského národa sa prezentovali skôr v rovine politickej (uznanie Slovákov za osobitný národ). Memorandum slovenského národa ide ďalej v tom, že vnieslo požiadavku Hornouhorského slovenského okolia. Išlo o posun od politických požiadaviek k štátno-právnym požiadavkám. Vnútorná štruktúra Hornouhorského slovenského okolia nebola v Memorande slovenského národa upravená. Hornouhorské slovenské okolie by sme mohli priradiť k dištriktu. Napriek tejto skutočnosti maďarská politická reprezentácia aj po zamietnutí Memoranda slovenského národa rozpútala protimemorandovú akciu, kde sa nútili obce aby sa od memoranda dištancovali. Slovenskí národní predstavitelia skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku 1861, bol predložený 12.12.1861 a označený ako Viedenské memorandum.
05.06.Svetový deň životného prostredia (UNEP)Už vyše 20 rokov si každoročne vďaka iniciatíve OSN 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia - World Environment Day.Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Štokholme pod heslom Je len jedna Zem. Štokholmská konferencia upriamila pozornosť svetovej verejnosti na potrebu riešiť problémy životného prostredia v záujme zachovania existencie ľudstva na planéte Zem. Problémy životného prostredia nadobúdajú globálny charakter presahujúci hranice štátov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Účastníci konferencie zo 112 štátov z celého sveta schválili Deklaráciu o životnom prostredí človeka, po prvýkrát deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie a zároveň navrhli globálny systém pozorovania Zeme. Konferencia viedla k založeniu Programu OSN pre životné prostredie - UNEP. Svetový deň životného prostredia sa oslavuje od 1973; témou na rok 2006 sa v súlade s vyhlásením roka 2006 za Mezinárodný rok boja proti suchu a rozširovaniu púští (International Year of Deserts and Desertification) stala téma Púšte a dezertifikácia - Deserts and Desertification a sloganom dňa Don't Desert Drylands!Slogan pripomína dôležitosť ochrany suchých oblastí, ktoré pokrývajú viac sko 40% povrchu našej planéty. Tento ekosystém je domovom jednej tretiny obyvateľov našej planéty, ktorí sú príslušníkmi najzraniteľnejších sociálnych vrstiev. Hlavné medzinárodné oslavy Svetového dňa životného prostredia 2006 budú prebiehať v Alžírsku. UNEP je poctený, že hlavné mesto Alžír bude hostiteľom tohto dňa vyhláseného pod záštitou OSN.Svetový deň životného prostredia je dňom plným pestrých aktivít ako sú pouličné preteky, bicyklové show, zelené koncerty, literárne a výtvarné súťaže na školách, sadenie stomčekov či rôzne upratovacie a recyklačné kampane. Je to takisto mediálna udakosť, ktorá inšpiruje tisícky novinárov k napísaniu nadšených i kritických článkov a reportáží o životnom prostredí. Je to aj príležitosť pre televíznych dokumentaristov, fotografov, organizátorov besied, prezentácií a sympózií podať správu o svojom vzťahu k životnému prostrediu. V mnohých krajinách dodržiavanie tohto sviatku je príležitosťou pre podpísanie či ratifikáciu dôležitých medzinárodných dohôd a niekedy vedie aj k vytvoreniu stálych vládnych štruktúr zaoberajúcich sa ekonomickým plánovaním a environmentálnym manažmentom.
Miesta hlavných osláv posledných Svetových dní životného prostredia od r. 2000:World Environment Day 2005 San Francisco, USAWorld Environment Day 2004 Barcelona, ŠpanielskoWorld Environment Day 2003 Beirut, LibanonWorld Environment Day 2002 Shenzhen, Čínska ľudová republikaWorld Environment Day 2001 Turín, Taliansko a Havana, KubaWorld Environment day 2000 Adelaide, Austrália
04.06.Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie
Dňa 4. júna si pripomíname nevinné detské obete agresie. Tento medzinárodný deň bol vyhlásený OSN v roku 1982. Od roku 1983 si ho pripomíname ako smutné výročie nevinných palestínskych a libanonských detských obetí izraelského vpádu do Libanonu v 1982.
Na výročí vystupovala aj naša žiačka.
V mesiaci júl je ŠKD na ZŠ Brezová (sedmička) a v mesiaci august na ZŠ Holubyho (štvorka).
Prímestský tábor od 02.07. do 13.07. od 8,00 hod. do 13,00 hod. Prihlášky sú u pani Mgr. Mikeskovej.
Dom umenia o 10,00 hod. do 11,30 hod.
Školenie našich pedagogických zamestnancov o 13,20 v 6. ročníku. Školenie uskutoční firma-Taktik na tému: "Používanie elektronických pracovných zošitov".
V dňoch 21. a 22. 06. sa uskutoční školenie ped. zamestnancov na tému "Myšlienkové mapy" od 14,00 do 18,00 hod.
Work shop :1. skupina 1. a 2. roč,
2. skupina 3.ab trieda
3. skupina 4. a 5. roč.
4. skupina 6. a 7. roč.
5. skupina 8. a 9. roč.
O 14,00 hod. divadlo v učebni HV.
V učebni HV pre žiakov 3.ab a 4. ročníka bude prezentácia knihy o 10,00 hod.
Žiaci našej školy pod vedením učiteľov telesnej výchovy Mgr. Vašekovej a Mgr. Lacka budú súťažiť na Piešťanských hrách v rôzných športových disciplínach.
V mestskej knižnici bude primátor mesta čítať pre naších 62 žiakov z 3.a,b a 4. ročníka.
1. júna
Medzinárodný deň detí (MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (ale nie všade) oslavuje 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku) sa slávi od roku 1952.
Naši žiaci spolu s triednými učiteľmi sa vybrali do prírody , kde sa budú hrať rôzne hry.
Na archívnej snímke slovenský prezident Ivan Gašparovič prijal 14. mája 2007 v Prezidentskom paláci v Bratislave predstaviteľov Slovenskej ligy v Amerike a zástupcov slovenských spolkov v USA pri príležitosti 100. výročia založenia Slovenskej ligy v Amerike. Na snímke vľavo čestný tajomník Ján Hollý, predseda Slovenskej ligy Daniel Tanzone (uprostred) a prezident SR Ivan Gašparovič si prezerajú kaligrafický prepis Pittsburghskej dohody z mája roku 1918. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Tá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem.
Autor TASR
25. mája 2018 15:17
Pittsburgh/Bratislava 25. mája (TASR) - K základným kameňom vzniku niekdajšieho Československa, spoločného štátneho útvaru Čechov a Slovákov, patrí Pittsburská dohoda. Od jej podpisu uplynie 31. mája presne sto rokov.Politickú dohodu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov, a tiež budúci československý prezident Tomáš Garrique Masaryk v americkom Pittsburghu v štáte Pensylvánia. "Masarykova účasť bola vlastne vecou náhody – bol v tom čase práve v USA, a tak sa zúčastnil na stretnutí predstaviteľov krajanských spolkov v Pittsburghu. Vystupoval tu z titulu svojej funkcie predsedu Československej národnej rady," uviedol český historik Jan Rychlík v rozhovore pre portál pwf.cz.Dokument má dátum 30. mája, no účastníci ho oficiálne podpísali až o deň neskôr. Jeho hlavným posolstvom je súhlas amerických krajanov s politickým programom spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. Podľa historikov mala dohoda presvedčiť o tomto cieli americkú verejnosť, ale aj vtedajšieho amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Ten pôvodne formuloval svoju predstavu o mieri a o povojnovom usporiadaní Európy vo svojich štrnástich bodoch, pričom v desiatom bode rátal s obnovením Rakúsko-Uhorska, no tiež s väčšou mierou autonómie pre jednotlivé národy.Masarykova aktivita a podpis Pittsburskej dohody však postupne menili tento postoj. Československé légie boli postupne uznané za spojenecké vojsko a Československá národná rada za základ vlády budúceho Československa."Vyvrcholením zahraničného odboja bolo Washingtonské vyhlásenie nezávislosti československého národa (Washingtonská deklarácia) z 18. októbra 1918," konštatuje publikácia Československé právne dejiny. Udalosti viedli k vyhláseniu československého štátu 28. októbra 1918, ku ktorému sa 30. októbra spontánne pridala Martinskou deklaráciou slovenská politická reprezentácia.Pittsburská dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody z októbra 1915, zaručovala Slovákom, že spoločný štát bude demokratickou republikou, v ktorej Slovensko bude mať autonómne postavenie s vlastným snemom, súdnictvom, administratívou aj slovenčinou ako úradným jazykom.Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu Slovenska. Niektorí českí politici ju právne či úplne spochybňovali vrátane samotného T. G. Masaryka."Pittsburská dohoda bola predovšetkým politickým dokumentom, sama o sebe nemala pre územie neskoršieho Československa žiadnu právnu platnosť, zaväzovala však signatárov, a teda aj T. G. Masaryka morálne. Masaryk neskôr vo svojej "Svetovej revolúcii" (čo sú vlastne jeho pamäti z čias prvej svetovej vojny) priznal, že mu išlo primárne o získanie podpory amerických krajanov. Platnosť dohody spochybnil odkazom na jej záverečný paragraf, podľa ktorého mali definitívne o usporiadaní vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi rozhodnúť ich zástupcovia doma. Masaryk to interpretoval tak, že týmto rozhodnutím bolo schválenie československej ústavy 29. februára 1920. Táto ústava s autonómiou pre Slovensko nerátala. Nevieme a už nikdy nebudeme vedieť, či bol Masaryk už pri podpise dohody rozhodnutý ju v budúcnosti ignorovať. Treba ale povedať, že Masaryk by nebol mohol presadiť autonómiu Slovenska ani keby chcel. Záležitosti štátoprávneho usporiadania boli vecou Národného zhromaždenia, nie prezidenta republiky. A česká väčšina v Národnom zhromaždení sa stavala zásadne proti autonómii Slovenska," povedal historik Jan Rychlík.Nedodržanie niektorých bodov Pittsburskej dohody tak bolo predmetom nezhôd medzi Čechmi a Slovákmi počas celej existencie republiky, no podľa Rychlíka tento fakt nemožno preceňovať."Aj českí politici totiž v 30. rokoch pochopili, že sa centralizmus neosvedčil a že myšlienka jednotného československého národa je mŕtva. Som presvedčený, že autónomia Slovenska by sa presadila aj i bez oslabenia Československa po Mníchove," povedal historik.Pred desiatimi rokmi, pri príležitosti 90. výročia podpísania Pittsburskej dohody, vystavili na pôde Národnej rady SR originál tohto dokumentu, ktorý formuloval podmienky vzniku a fungovania spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918. Podujatie sa konalo pod záštitou predsedu NR SR Pavla Pašku a veľvyslanca USA Vincenta Obsitnika.
Powered by aSc EduPage