Novinky

          • Bezplatné stravovanie

          • Školy na stravovanie zadarmo nie sú pripravené

            • Školy
            • 2. novembra 2018, 12:00
            • Autor: Redakcia

            Zvládnu piešťanské základné školy bezplatné stravovanie pre všetky deti? I táto otázka rezonovala na minulotýždňovej mestskej rade. Primátor Miloš Tamajka sa rokovania nezúčastnil, viceprimátor Martin Valo stanovisko nezaujal a prednosta mestského úradu Eduard Strapatý hovoril neurčito o tom, že sa tým budú zaoberať. Predsedníčka komisie pre školstvo a mládež Iveta Babičová však tvrdí, že vedenie radnice situáciu podceňuje a je veľmi vážna.

            Podľa slov Ivety Babičovej, ak radnica nezačne okamžite konať, piešťanské základné školy bezplatné stravovanie nezvládnu. © pixabay.com

            Obedy pre všetkých žiakov základných škôl a posledných ročníkov materských škôl by mali byť zadarmo od 1. januára 2019. Ešte počas leta to vyhlásil predseda strany Smer-SD Robert Fico. Každé dieťa by tak malo od štátu dostať 1,20 eur na deň na stravovanie. Za školský rok je to pre jedno dieťa okolo 220 eur.

            Z viacerých miest Slovenska sa však už dlhšiu dobu ozývajú hlasy, že školy s týmto sociálnym balíčkom budú mať problémy hlavne s kapacitou svojich kuchýň či jedální.

            Bezplatné stravovanie predškolákov organizačné problémy nikomu nerobí, nakoľko škôlkari sa stravujú všetci. Mení sa len to, že tým najstarším v zmysle Ficovho sociálneho balíčka stravu uhradí štát. Problém však je na základných školách, a to aj na piešťanských. Zisťovali sme, ako sú na tom školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je mesto. Keďže radnica s nami už tri roky nekomunikuje, obrátili sme sa s otázkami na predsedníčku mestskej komisie pre školstvo a mládež Ivetu Babičovú.

            Najväčšie školské zariadenie v Piešťanoch je základná škola s materskou školou na sídlisku Adam Trajan. Koľko vlastných stravníkov musí po prijatí zákona ZŠ F. E. Scherera zabezpečiť, má na to dostatočnú kapacitu kuchyne, ale aj jedálne?

            ZŠ F. E. Scherera v súčasnosti stravuje 133 detí v materskej škole (desiata, obed a olovrant), 120 detí v základnej škole a 37 zamestnancov. Spolu to je 556 pripravovaných porcií jedál denne, z toho 290 obedov. Po prijatí zákona sa zvýši počet stravníkov základnej školy o 79. Škola musí pripraviť 635 porcií jedál denne, teda 369 obedov, čím prekračuje kapacitu svojej kuchyne o 69 obedov.

            Ešte väčší problém však nastáva v súvislosti s inou základnou školou. Nakoľko ZŠ M. R. Štefánika nemá vlastnú kuchyňu a pri plnom počte stravníkov tejto školy nebude kuchyňa na ZŠ Brezová, ktorá im varila doteraz, kapacitne stačiť. Mesto uvažuje o možnosti, že deťom zo ZŠ M. R. Štefánika navarí ZŠ F. E. Scherera.

            Tým sa na ZŠ F. E. Scherera zvýši počet denne varených obedov o 300 a počet všetkých jedál denne, ktoré by mali od 1. januára 2019 navariť, dosiahne číslo 935! A tu sa stáva súčasný stav kuchyne a jedálne nedostatočný. Kapacita kuchyne je podľa prevádzkového poriadku schváleného nadriadeným orgánom 300 obedov.

            Má podľa vášho názoru ZŠ F. E. Scherera bez investícií, či už do miezd pre navýšenie personálu, alebo nového zariadenia, vôbec kapacitu uspokojiť všetkých stravníkov, ktorých sa bude týkať bezplatné stravovanie?

            ZŠ F. E. Scherera má iba priestorové možnosti. Treba vybaviť kuchyňu, jedáleň a hlavne prijať pracovné sily. Celkové náklady predstavujú podľa odhadu školy asi 199-tisíc eur. Tieto peniaze mesto v rozpočte na rok 2019 nevyčlenilo, čo pokladám za nezodpovedné. Ja totiž považujem stravu zadarmo za dobrý krok. Deti potrebujú zdravú, pravidelnú stravu a rodičia často nemajú peniaze. Dúfam, že to pomôže hlavne mladým rodinám a všetci si budú jedlo vážiť. Avšak najväčší problém bude zohnať kuchárky do jedálne. Je to ťažká práca za nízku, často minimálnu mzdu.

            Ako sú na tom podľa vás ostatné školy, ktorých zriaďovateľom je mesto? Zvládnu nápor stravníkov, keďže všetci budú mať bezplatné obedy?

            Myslím si, že celkom bez problémov to nepôjde, ale verím, že to riaditelia škôl zvládnu. Však už je načase variť v moderných kuchynských zariadeniach, ako sú konvektomaty, indukčné pece a podobne.

            Čo bude musieť urobiť vedenie mesta, prípadne zastupiteľstvo, aby sa zvládlo zabezpečenie bezplatného stravovania v školských zariadeniach, za ktoré ako zriaďovateľ zodpovedá?

            V rozpočte na rok 2019 treba vyčleniť čiastku minimálne 300-tisíc eur na vybavenie kuchýň a jedální základných škôl vrátane rekonštrukcie kuchyne na ZŠ F. E. Scherera a s touto rekonštrukciou neotáľať, pretože už včera bolo neskoro.

            Počíta návrh rozpočtu mesta na rok 2019 s potrebou zabezpečiť naplnenie zákona o bezplatnom stravovaní žiakov piešťanských základných škôl?

            Nie.

            Jozef Vojčiniak

          • Beseda

          • Mestská knižnica mesta Piešťany

            Vás srdečne pozýva na

            besedu so spisovateľkou Andreou Coddington o novom románe s názvom

            „Dedičný hriech“,

            ktorá sa bude konať v pondelok 5. novembra 2018 o 17.00 h

            v priestoroch Mestskej knižnice mesta Piešťany na Školskej ulici č. 19.

          • Vznik Československa a deklarácia slovenského národa

          • Rozhlasová relácia

            Blížiace sa výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918 si SR aj ČR pripomína ako pamätný deň.

            České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu - čo pre Slovensko

            znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú (čs.) orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politickí predstavitelia v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky. 

            V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Česko-Slovenska zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik, a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií. 

            V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV). 

            Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M. R. Štefánikom ako ministrom vojny. Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o čs. samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch čs. vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ. 

            V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný čs. štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov. Tento deň získalo Slovensko v NV personálne zastúpenie. 

            Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali. Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968. K pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská federatívna republika sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.

            Rozhlasová relácia

          • Koncert "Príbeh hudby"

          • 3

            Koncert “Príbeh hudby“

            Bratislavský chlapčenský zbor v spolupráci s RTVS pre nás pripravili výnimočný vzdelávací koncert pre celú školu a SR.Pozvali nás spoznať vzrušujúci príbeh, ktorý píše ľudstvo celé tisícročia. Na koncerte Príbeh hudby nás previedli jeho veselými i vážnymi zákutiami, do šera stredovekého kláštora, kde sme sa započúvali do mystických tónov gregoriánskeho chorálu. Dozvedeli sme  sa, ako asi znela praveká hudba, aký je rozdiel medzi hudbou klasicizmu a romantizmu, ako znie 40-hlasný spev, ale aj ako vyznať prostredníctvom hudby lásku.Na koncerte sa popri chlapčenskom zbore predstavili SOSR, sólisti Slávka Zámečníková (soprán), Jakub Gubka (barytón) a Marek Štrbák (organ). Dirigentom, moderátorom a autorom celého podujatia je zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru, Gabriel Rovňák ml.

            Konalo sa to  v piatok 26. októbra 2018 o  10:30 hod. 

          • Prezentáciu najnovšieho románu

          • Mestská knižnica mesta Piešťany a Piešťanské informačné centrum

            Vás srdečne pozývajú na

            prezentáciu najnovšieho románu spisovateľa a publicistu Jozefa Banáša

            „Prebijem sa! Štefánik (Muž železnej vôle)“,

            ktorá sa bude konať v pondelok 29. októbra 2018 o 17.30 h

            v priestoroch Piešťanského informačného centra na Pribinovej ulici č. 2.

             


             

          • Halloween po našom

          • Po prvý raz v tomto školskom roku sa konal halloween karneval, dňa 29.10. pre žiakov 1. – 4. ročníka. S nápadom prišli naši aktívni deviataci a aj ho zorganizovali. Okrem perfektných masiel, ktoré mali na sebe, si pripravili pre svojich mladších spolužiakov diskotéku, súťaže napr. na sochy, hádzanie krúžkov na malé tyčky,  triafanie malých loptičiek do brány, a pod. Deti si tiež zaobstarali krásne hallowwen masky, nakoniec sme mali  problém ohodnotiť tiež najoriginálnejši, najreaktívnejšie doma robené, ale aj najstrašidelnejšie či najsmiešnejšie. Netradične strávené vyučovacie doobedie sa všetkým  páčilo a perfektne sme sa zabavili. Mikesková

            8

          • Návšteva kina pre 9. ročník

          • Film o I. sv. vojne + ukážka zbraní - 25.10.2018 o 9,30 h  MsKS    A. Dubčeka v Piešťanoch.  Zúčastnili sa žiaci 9. ročníka s triednou učiteľkou Mgr. Blažekovou.

          • I. svetová vojna a ukážka zbraní

          • Film o I.sv.vojne + ukážka zbraní - 25.10.2018 o 9,30 h  MsKS    A. Dubčeka v Piešťanoch.  Zúčastnili sa žiaci 9. ročníka s triednou učiteľkou Mgr. Blažekovou.

          • Oznam-Aktivity počas jesenných prázdnin

          • OZNAM

            Aktivity počas jesenných prázdnin

            Vo veľkej  a malej telocvični od 8,00 do 12,00 hod. bude možné sa športovo vyžiť. Treba sa prihlásiť v klubovni CVČ u pani Mgr. Mikeskovej  a prísť v športovom a  s teniskami dňa 31.10.  a 02.11.2018.

          • Výstava ZROD MODERNÝCH PIEŠŤAN

          • Výstava

            ZROD MODERNÝCH PIEŠŤAN

             AKÉ BOLI PIEŠŤANY V 1. ČSR? (1918-1938)

            Obdobie 1. Československej republiky (1918 – 1938) bolo pre Piešťany obdobím veľmi úspešným a plodným. Prítomnosť kúpeľov spôsobila ich prudký rozvoj. Tento nebývalý prerod Piešťan dokumentuje jedinečná výstava „Zrod moderných Piešťan / Aké boli Piešťany v 1. ČSR?“ Na výstave je možné vidieť vyše 120 veľkoformátových fotografií, z ktorých viaceré sú unikátne a doteraz neboli verejnosti známe. Zachytávajú stavebný prerod Piešťan, ale i kultúrny, spoločenský a športový život. Piešťany sa zo zablatenej obce v tomto období zmenili de facto na svetoznáme kúpeľné mesto (i keď za mesto boli oficiálne vyhlásené až krátko po skončení 2. svetovej vojny). Boli vybudované školy, mosty kanalizácia, vodovod, vyasfaltované ulice a chodníky. Vzniklo množstvo liečebných sanatórií a kúpeľných penziónov. Zámer zveľadiť Piešťany vidíme aj v práci špičkového architekta Emila Belluša, ktorý projektoval modernú budovu pošty, okresného úradu (neskoršia elektrotechnická škola) a najmä Kolonádový most, ktorý sa stal aj symbolom mesta.

            Túto jedinečnú výstavu fotografií dopĺňajú dobové materiály, plagáty a dokumenty k vzniku a k existencii 1. Československej republiky a k hlavným aktérom jej  vytvorenia.

            Ochutnávku prvorepublikových Piešťan možno zažiť vo výstavných priestoroch Balneologického múzea Imricha Wintera, Vila Liska, Štefánikova ul. č. 1  do 29. novembra 2019.

            Otváracie hodiny:

            Po až Pia: 7.30 – 12.00, 13.00 – 16.00

            Ne: 13.00 – 17.00

            tel. 033/7722508;  033/7722875

            www: balneomuzeum.sk