Po predchádzajúcej hodine, ktorá reflektovala Bronzovú dobu a obsahovo objasňovala starovekú metalurgiu v začiatkoch našej civilizácie, sme si zo žiakmi 6 ročníka vytvorili priestor pre ukážku zložitejšieho procesu, akým bolo spracovanie kovov v ďalšom období ľudstva.
Naša demonštrácia spracovania surového železa sa ukázala zložitejším procesom, ako samotné odlievanie kovu z horniny. Proces spracovania železa si vyžadoval väčšiu vybavenosť, ako len pec s dreveným uhlím. Zariadiť si kováčsku dielňu nebolo jednoduché ani v našom prípade. Každý nástroj a pomôcka v dielni kováča musela byť odolná, aby zniesla vysokú teplotu a nákova svojimi vlastnosťami musela vydržať údery kladiva.
Na tieto okolnosti sme sa dobre pripravili. Na samostatnú ukážku sme si vyhradili dve vyučovacie hodiny, z ktorých sme väčšinu času venovali príprave, bezpečnosti a upratovaniu.
Ciele ukážky sme si stanovili dosiahnuteľné: Železný pás roztaviť do kujnej teploty, spojiť dva konce do jedného spoja a do mäkkého železa preraziť otvor.
Náradie, ani vyhňa nesklamali a prialo nám aj počasie. Žiaci sa mohli zmyslami „dotknúť“ atmosféry spracovania železa cez sálajúce teplo vyhne, údery kladiva a vizualizáciu dvoch spojených železných pásov s uprostred prerazenou dierou. To všetko s jednoduchými nástrojmi, ako kladivo, nákova a priebojník.
Mgr. Peter Vlasák






